Archív
Prispevky, ktoré sa našli
Samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej
11. 9. 2009
Pätnásť rokov po rozdelení Česko-Slovenska sa stávame svedkom opakovania klasického postrehu – čím ďalej sme od SNP či novembra 89, tým viac povstalcov a disidentov je medzi nami. Rovnako sa množia mýty o ceste Slovenska k samostatnosti a o otcoch zakladateľoch. Možno nebude na škodu si pár vecí pripomenúť.
Samostatnosť nechceme... 2
11. 9. 2009
Česko-slovenský zamatový rozvod sa po pätnástich rokoch môže stať vzorovým modelom aj pre obyvateľov Belgicka. Prinajmenej „Flámi sa chcú od Vladimíra Mečiara a Václava Klausa priučiť, ako sa delí štát. Oboch dlhoročných vrcholových politikov a strojcov rozdelenia Československa požiadal o rozhovor redaktor flámskej televíznej siete VRT Tom Van de Weghe.“
Slovenská samostatnosť s českou poisťovňou podľa Maceka alebo samostatnosť nechceme... 3
11. 9. 2009
Jedným z „otcov“ slovenskej samostatnosti je nepochybne vtedajší podpredseda ODS Miroslav Macek. Máloktorý z českých politikov sa o zákulisí delenia federácie vyjadroval tak otvorene ako práve on.
Paradox delenia – demokratický charakter môžu dať Slovensku skôr stúpenci Česko-Slovenska alebo Samostatnosť nechceme... 4
11. 9. 2009
O tom, čo si o priebehu delenia Česko-Slovenska mysleli jeho obyvatelia, vypovedalo nemálo prieskumov verejnej mienky v čase samotného delenia, krátko po ňom i vo „výročných“ intervaloch. Ako zjednocujúci sumár z týchto prieskumov sa dá konštatovať, že na rozdiel od politických reprezentácií ODS a HZDS, ktoré veľmi rýchlo dospeli k poznaniu, že „sa musíme rozísť“, obyvatelia spoločného štátu boli v oveľa väčšej miere naklonení tomu, že spoločný štát by sa mal udržať a občania ČSFR by mali dostať šancu, aby o tomto závažnom, dokonca globálnom (lebo prinajmenej stredoeurópsky závažnom) politickom kroku rozhodli sami v referende.
Na rozdelenie nemáme mandát ani my, ani oni, alebo Samostatnosť nechceme... 5
11. 9. 2009
Prvé rokovanie víťazov volieb 1992 v brnenskej vile Tugendhat 8. júna dalo podľa podpredsedu ODS M. Macka jasne najavo, že rozdelenie Česko-Slovenska je najlepším riešením, otázkou zostávalo, či bude prebiehať ústavne alebo v rozpore s ústavou (v tom čase len federálnou, ale po prijatí slovenskej ústavy 1. septembra 1992 sa dostal proces rozpadu do konfrontácie s jej ustanoveniami najmä v otázke konania referenda). Napriek tomu trvalo ešte niekoľko týždňov, kým predstavitelia oboch strán definitívne pochopili, že skutočne im nič iné ako rozdelenie Česko-Slovenska nezostáva (ak spočiatku tomuto poznaniu vládli obavy českej pravice z návratu ľavicových politikov do centra politického života cez spojenectvo slovenskej a českej ľavice, vývoj najmä na Slovensku po roku 1993 iba potvrdzoval oprávnenosť vtedajšieho rozhodnutia ODS a HZDS).
Klaus sa stal českým premiérom, lebo neveril v zachovanie spoločného štátu, alebo Samostatnosť nechceme...6
11. 9. 2009
Predchádzajúce dve stretnutia delegácií HZDS a ODS (8. júna v Brne a 11. júna v Prahe), počas ktorých nedospeli jeho účastníci k významnejšiemu pokroku v otázkach štátoprávneho usporiadania, boli najmä pre českú stranu výzvou, aby sa pokúsili primäť svojich partnerov k zásadnému rozhodnutiu, či budú obe delegácie pripravovať federáciu s voľnejším postavením oboch republík, alebo sa zamerajú na rozdelenie spoločného štátu.
Michal Kováč: Nepripravovali sme sa na vznik samostatného štátu... 7
11. 9. 2009
Michal Kováč, v čase rozdeľovania Česko-Slovenska podpredseda HZDS a predseda Federálneho zhromaždenia, je určite jedným z najkompetentnejších politikov, ktorí sa môžu vyjadrovať ku skutočnému priebehu tohto procesu. V čase, keď už nebol slovenským prezidentom (v rokoch 1999 - 2000), som s ním strávil v rozhovoroch niekoľko hodín, kde mi umožnil preniknúť aj do neveľmi známych detailov rozdeľovania česko-slovenskej federácie v roku 1992 po parlamentných voľbách.
Vladimír Mečiar: Ak o samostatnom Slovensku rokujeme, tak nie preto, že chceme, ale preto, že musíme... alebo Samostatnosť nechc
11. 9. 2009
Štvrté rokovanie HZDS a ODS na bratislavskom Bôriku trvalo vyše štrnásť hodín a skončilo sa až po polnoci 20. júna. Výsledkom rokovaní bola dohoda o zásadách programového vyhlásenia federálnej vlády a politická dohoda medzi HZDS a ODS. Čoraz jasnejšie sa ukazovalo, že počet riešení štátoprávneho usporiadania ČSFR sa redukuje na dve možnosti - alebo rozpad na dva samostatné štáty, alebo centralizovanú federáciu. Rozhodnúť sa malo do konca septembra. (A hoci všetci účastníci museli vedieť, že takáto federálna vláda nemôže byť dlhodobým riešením, Klaus po návrate do Prahy povedal: „Spoločný štát je možné zachovať.“)
Nezvolenie Václava Havla za česko-slovenského prezidenta priblížilo rozdeleniu štátu... alebo Samostatnosť nechceme 9
11. 9. 2009
Obdobie medzi štvrtým a piatym rokovaním ODS a HZDS bolo vyplnené množstvom udalostí na oboch politických scénach. Viaceré z nich potvrdzovali nastolený kurz rozdeľovania federácie, hoci víťazi volieb v oboch republikách tento trend viac či menej úspešne zahmlievali. Rozhodujúcimi politickými aktmi v čase od 23. júna do 17. júla však bolo nezvolenie federálneho prezidenta a príprava deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Prvý, kto spomenul termín 1. januára 1993, bol Jozef Moravčík, alebo Samostatnosť nechceme 10
11. 9. 2009
Nezvolenie Václava Havla za prezidenta ČSFR neznamenalo, že federácia bude bez hlavy štátu - V. Havel mal aj naďalej až do 5. októbra 1992 vykonávať prezidentskú funkciu, a ak by do tohto termínu nebol zvolený nový prezident, mal prejsť výkon jeho funkcií na federálnu vládu. Dnes - aj po skúsenostiach s nezvolením slovenského prezidenta a všetkým, čo po tom v roku 1998 nasledovalo - už dokážeme vychutnať skutočnosť, že právomoc menovať a odvolávať federálnu vládu v takom prípade prechádzala na Federálne zhromaždenie. Proces česko-slovenského vyrovnávania však napredoval takou rýchlosťou, že už o dva týždne po neúspešných voľbách bol spoločný štát bez prezidenta.
Jiří Weigl: Rozdelenie federálneho štátu bolo jasné českej strane už po voľbách alebo Samostatnosť nechceme 11
11. 9. 2009
Jiří Weigl je postavou, ktorá je už dlhé roky v blízkosti Václava Klausa. Bol jeho poradcom, keď sa delila federácia, sprevádzal ho v čase, keď bol českým premiérom a aj dnes ho možno vidieť v blízkosti hlavy českého štátu. S Jiřím Weiglom som robil rozhovor v roku 2002.
Pozývacie listy zverejnené v predvečer deklarácie o zvrchovanosti SR alebo Samostatnosť nechceme 12
11. 9. 2009
V čase od prvého stretnutia delegácií ODS a HZDS 8. júna v Brne po vyhlásenie
Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla sa odohralo viacero kľúčových štátoprávnych udalostí.
Deklarácia o zvrchovanosti SR alebo Samostatnosť nechceme 13
11. 9. 2009
Sedemnásteho júla sa konala 3. schôdza SNR, ktorej jediným bodom bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR. V jej úvode predseda SNR I. Gašparovič privítal domácich aj zahraničných hostí, ktorých nebolo práve málo: okrem slovenskej vlády predseda a podpredsedovia FZ M. Kováč, R. Zelenay a J. Stank, členovia federálnej vlády R. Filkus, M. Čič, I. Andrejčák, J. Kubečka a J. Moravčík, belgický senátor W. Kuijpers, poslanci Európskeho parlamentu L. Moretti a V. Lichtenstein, Ján arcibiskup Sokol, predseda Svetového kongresu Slovákov M. Šťastný a iní.
O spôsobe zániku federácie sa rozhodne do 30. septembra, alebo Samostatnosť 14
11. 9. 2009
Len dva dni po abdikácii Václava Havla sa uskutočnilo v Bratislave v priestoroch úradu vlády už piate stretnutie delegácií ODS a HZDS. V príjemnom tieni pod stromami v záhrade sa najprv udiala príjemnejšia časť rokovania, keď sa vyhodnocovali uplynulé dni a zloženie všetkých troch vlád. Avšak po presunutí do rokovacej sály, keď sa začali rokovania o konštituovaní federálnych orgánov a o forme štátoprávneho usporiadania, bolo zjavné, že rozhovory budú dlhé. Možnosti dohodnúť sanenapomáhala ani skutočnosť, že Havlova abdikácia a prijatie deklarácie o zvrchovanosti fakticky zúžili manévrovací priestor oboch strán.
Vymenil Mečiar rozdelenie štátu za ovládnutie FBIS?, alebo Samostatnosť 15
11. 9. 2009
V druhej polovici augusta sa situácia okolo delenia ČSFR nečakane skomplikovala. Pôvodné predstavy, že štátoprávny proces smeruje k rozdeleniu federácie, razantne narušil 21. augusta Mečiarov list V. Klausovi, ktorým zrušil stretnutie plánované na 27. augusta. Korešpondenciu oboch premiérov je zaujímavé čítať v úplnom znení aj preto, lebo veľa vypovedá o ich odlišných prioritách.
Prijatie ústavy a paradoxy delenia podľa Holländera alebo Samostatnosť 16
11. 9. 2009
Len niekoľko dní po tom, ako predseda HZDS verejne vyhlásil, že od 1. januára 1993 vzniknú ČR a SR ako dva samostatné štáty, urobila slovenská politická reprezentácia ďalší krok k tejto samostatnosti - prijala Ústavu SR. Skutočnosť, že toto prijatie sprevádzalo viacero pozoruhodných krokov - paradoxne, na hrane s ústavnosťou celého procesu, dokonca o niekoľko rokov aj samotný Ústavný súd v jednom svojom uznesení tvrdil, že vzniku samostatného Slovenska malo predchádzať referendum - však nič nezmenila na zásadnom fakte, že slovenská spoločnosť po prvýkrát vo svojich dejinách dostala fakticky demokratický základný zákon. Že ho neskôr najviac a najčastejšie porušovali práve tí, ktorí sa o jeho zrod najviac zaslúžili, je už len symptomatickou súčasťou ponovembrového Slovenska.
Mečiar neskoro zistil, že sa prerátal a že Klausovi v skutočnosti ide o českú nezávislosť alebo Samostatnosť 17
11. 9. 2009
Prijatím slovenskej ústavy sa v podstate vyčerpali možnosti štátoprávneho procesu, ktoré mala slovenská strana (teda hlavne HZDS, SNS a SDĽ) výlučne vo vlastných rukách.
Ďalšie kroky procesu delenia česko-slovenského štátu - ako ich avizoval na augustovom rokovaní v brnenskom Tugendhate V. Mečiar - sa už mali odohrať na pôde Federálneho zhromaždenia, kde mali do hry vstúpiť aj iné politické subjekty, pretože ústavnou väčšinou ODS a HZDS ani spolu s ich potenciálnymi spojencami nedisponovali.
Miloš Zeman: Mečiar je podľa mňa potemkinovská dedina politickej sily alebo Samostatnosť 18
11. 9. 2009
Jedným z popredných českých politikov, ktorý sa usiloval zasiahnuť do štátoprávneho usporiadania česko-slovenskej federácie, bol aj Miloš Zeman. Navštívil som ho v čase, keď stál v čele českej vlády.


