Samostatnosť nechceme... 2
(Priamu odpoveď na otázku, či Belgicko rozdeliť alebo nie, však Mečiar novinárom nedal: "Odpoveď na túto otázku si musia nájsť Flámi a Valóni. S Belgickom máme veľmi dobré vzťahy, a pamätám si, ako prišiel ku mne belgický veľvyslanec tesne po vzniku samostatného Slovenska a okrem podpory a gratulácii k pokojnému priebehu mi povedal, že sme pustili do Európy vírus - vírus nekonfliktného osamostatňovania sa," cituje Mečiara webstránka ĽS-HZDS.)
V belgických médiách je téma rozdelenia Česko-Slovenska veľmi živá, samozrejme, objavujú sa aj mýty a stereotypy – kto inicioval proces rozchodu, kto na koho nechcel doplácať... Dejiny sa síce slovami klasika zvyknú opakovať v podobe frašky – ale ak sa opakujú v rozličných obdobiach alebo rozličných krajinách, môžu byť veľkým zdrojom poučenia (a napríklad F. A. Hayek v knihe Cesta do otroctví o tom vedel naozaj dosť).
Po parlamentných voľbách v roku 1992 sa Česko-Slovensko dalo prirovnať ku štvorkolesovému vozidlu, na ktorom každé koleso malo vlastný pohon a vlastnú rýchlosť. Na jednej strane boli kolesá ekonomickej transformácie, kde české koleso vyvinulo oveľa väčšiu rýchlosť ako slovenské, na strane druhej boli kolesá štátoprávneho usporiadania, kde sa české koleso za slovenským oneskorovalo, prípadne nechápalo jeho rýchlosť a smer. Ako mohlo takéto vozidlo skončiť, dnes už všetci vieme. A azda všetci vieme aj to, že základy neskoršieho zániku Česko-Slovenska postavili v podstate jeho občania, keď v oboch častiach federácie zvolili ako víťazov de facto nekompatibilné politické subjekty.
Volebné výsledky vyzerali takto: V Snemovni ľudu Federálneho zhromaždenia (150 poslancov) mala koalícia ODS-KDS 48 poslancov, HZDS 24 poslancov, KSČM 19 poslancov, ČSSD 10, SDĽ tiež 10, SPR (republikáni) 8, KDU-ČSL a LSU po 7, KDH a SNS po 6 a MKDH 5 poslancov. V Snemovni národov FZ mala ODS-KDS 37 poslancov, HZDS 33, KSČM 15, SDĽ 13, SNS 9, KDH 8, MKDH 7, KDU-ČSL, ČSSD a SPR po 6, LSU a SDSS po 5 poslancov (na prijatie ústavného zákona bolo potrebných 45 hlasov). Z rozloženia síl vyplývalo, že víťazi volieb spolu so svojimi spojencami mohli zablokovať akékoľvek hlasovanie najmä v Snemovni národov, na presadenie svojich (ústavných) zámerov však potrebovali spojencov aj v iných stranách (čo sa napokon plne preukázalo pri záverečnom hlasovaní o ústavnom zákone o zániku ČSFR – kde tiež „sdľka zabrala“, ako hovoril neskorší bonmot jedného z otcov – zakladateľov samostatného Slovenska).
Situácia v SNR vyzerala nasledovne: HZDS volilo 37,3% občanov (74 mandátov), nasledovali SDĽ so 14,7% (29 poslancov), KDH 8,9% (18 poslancov), SNS 7,9% (15 poslancov) a MKDH-Spolužitie získalo 7,4% (14 poslancov). Potenciálni spojenci a bývalé vládne strany ODÚ (4%) a DS-ODS (3,3%) kvôli vnútorným nezhodám nevytvorili predvolebnú koalíciu, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že zostali pred bránami SNR a uľahčili svojim politickým protivníkom akékoľvek rozhodovanie, to o rozdelení Česko-Slovenska nevynímajúc.
Koniec na samom začiatku?
Čo sa však skrývalo v pozadí polročného procesu, na ktorého konci bol vznik dvoch nových štátov v strednej Európe? Verejnosť pozná najmä oficiálne vyhlásenia účastníkov rozhovorov HZDS - ODS. Tieto však boli v čase delenia jednoducho a celkom pochopiteľne poznačené taktickými zámermi oboch zúčastnených strán a určite aj snahou nevyburcovať verejnosť oboch krajín k nejakej akcii, ktorá by im mohla skrížiť plány.
Príbeh skutočného konca jedného štátu však má (podľa niektorých menovaných i nemenovaných zdrojov) svoj začiatok takmer na tom istom mieste a v tom istom čase ako aj jeho koniec - vraj už na prvom rokovaní víťazov parlamentných volieb v brnenskej vile Tugendhat 8. júna 1992.
Toto rokovanie trvalo vyše šesť hodín, a hoci malo byť pôvodne utajené, novinárom sa podarilo zistiť miesto jeho konania. Zďaleka to však nebolo jediné a už vôbec nie najväčšie prekvapenie pre jeho účastníkov.
(Päť rokov po týchto stretnutiach M. Kňažko pre Mladú frontu DNES povedal, že „hneď na prvom stretnutí sme s prekvapením zistili, že Česi chcú len starý typ federácie alebo rozdelenie“. Petr Čermák zasa tvrdil: „Dlho sme dúfali, že sa spoločný štát podarí udržať. Lenže chod udalostí bol potom taký rýchly a silný, že sa to nepodarilo a v jednom momente ODS urobila záver, že to nemá zmysel a začalo sa pracovať nie na udržaní štátu, ale na čo najkultúrnejšom a najrýchlejšom rozdelení...“)
Ako krátko po skončení základných rokovaní konštatovali redaktori Mladej fronty DNES, ktorí boli v porovnaní s väčšinou českých a takmer všetkými slovenskými novinármi oveľa lepšie informovaní, predstavitelia ODS prišli na rokovanie s dvoma principiálnymi predstavami, od ktorých nemienili ustúpiť - boli nimi pokračovanie v „klausovskej“ ekonomickej transformácii a kandidovanie Václava Havla za federálneho prezidenta. Očakávajúc, že rokovania nebudú jednoduché, prinášali slovenským predstaviteľom niekoľko „príťažlivých“ ponúk, iba dokumentujúcich, ako si predstavovala česká politická elita zámery a ciele svojich partnerov: „ODS bola pripravená (napriek predpokladanej negatívnemu ohlasu českej verejnosti) ponúknuť HZDS kľúčové vládne kreslá federálneho ministra zahraničných vecí, obrany a v krajnom prípade aj financií. Pre slovenských politikov dokonca boli pripravené bonbóniky s lákavou vlasteneckou príchuťou. Na Slovensku sa mala hrať len slovenská časť česko-slovenskej hymny, vojaci slovenských plukov by mohli mať zvláštne označenie uniforiem a podobne,“ písali redaktori MF DNES v septembri 1992 po skončení série rokovaní, po ktorej vyzeralo všetko (t. j. zánik ČSFR i dátum vzniku nových štátov) ako úplne jasné.
(Na isté „ospravedlnenie či vysvetlenie“ postojov predstaviteľov ODS treba dodať, že samotný priebeh rokovaní zaskočil aj slovenskú stranu a konečný výsledok nezodpovedal predstavám ani jedného partnera, čo zase ex post lepšie dovysvetľováva neúspech štátoprávnych rokovaní predchádzajúcich politických reprezentácií - keď sa totiž na rozdiel od Mikloška a Burešovej Klaus a Mečiar nevedeli dohodnúť na forme štátoprávneho usporiadania, radšej nechali spoločný štát zaniknúť. Za slovom „radšej“ môžeme s istým poznaním nájsť aj úľavu z toho, že bez Čechov/Slovákov sa druhej strane ľahšie dosahovali vlastné mocenské zámery.)
Slovenská strana (aspoň ako o tom vypovedajú viacerí účastníci) však prišla na rokovanie s pomerne ucelenou predstavou, kde federálny štát mal byť - slovami M. Kňažka - iba akýmsi „servisným orgánom pre obe republiky“. Rokovanie však nabralo nečakaný spád. Kým Mečiar a Klaus na samom začiatku stretnutia rokovali osamote, zástupcovia HZDS predložili svojim partnerom koncepciu česko-slovenskej hospodárskej a obrannej únie, ktorú M. Macek neskôr pomenoval ako „slovenská samostatnosť s českou poisťovňou“.
Podľa ODS je federácia stratená
Toto všetko vychádzalo v tom čase najavo iba postupne, o. i. aj preto, že pôvodnú dohodu oboch strán, že budú informovať až na druhý deň popoludní, dodržala iba slovenská strana. V. Mečiar schôdzku nekomentoval. Tugendhatovu vilu v Brne opustil v aute tak, aby mu novinári, ktorí politikov očakávali v hustom daždi, nemohli položiť otázky. Podpredseda HZDS M. Kňažko stručne povedal, že sa obe strany dohodli na tom, že vo štvrtok bude rokovanie pokračovať a dodal, že sa v zásade dohodlo konštituovanie federálnych orgánov. "Myslím si, že rokovanie dáva nádej na pokračovanie," vyhlásil Kňažko. Na otázku, či by mohol charakterizovať dohodnutú štruktúru federálnych orgánov, odpovedal: "Prepáčte, prší." Potom nasadol do auta a odišiel.
Oveľa zhovorčivejšia bola česká strana. Tri hodiny po polnoci informoval V. Klaus spolu s vedením ODS asi dve desiatky novinárov a jeho slová boli šokujúce: "Federácia je stratená a podľa HZDS je aj spoločný štát stratený, aj keď predstavitelia Mečiarovho hnutia odkryli nový pozitívny prvok tým, že sa odvolali na referendum, ktoré by malo vysloviť definitívny verdikt," povedal Klaus. Podľa predsedu ODS bolo evidentné, že HZDS má záujem o vytvorenie zvrchovaného štátu s medzinárodnoprávnou subjektivitou, čo by sa malo prejaviť v nejakej novej podobe štátneho útvaru, ktorý Klaus nazval ekonomickým a obranným spoločenstvom. Hneď však aj dodal, že ODS na takúto formu usporiadania nemá "v nijakom prípade mandát českých voličov".
"Rokovanie ukázalo hlboké a zásadné rozdiely pohľadu na budúce usporiadanie Česko-Slovenska," charakterizoval predchádzajúce dianie predseda ODS.
HZDS však podľa Klausových slov chce riešiť otázku zvrchovaného štátu referendom, nie vlastným rozhodnutím politikov. "V tomto prípade by bolo jedinou možnosťou urobiť rovnaké referendum a s rovnakou otázkou aj v ČR a to v čo najkratšom čase," pokračoval. (Na tlačovej konferencii popoludní v Prahe však pripustil aj iný názor, keď za referendum označil parlamentné voľby: "Principiálne si myslíme, že referendom boli tieto voľby. A politici, ktorá z nich vzišli, majú mať pocit mandátu urobiť to či ono. Ak sa necítia dostatočne silní to či ono spraviť, tak buď neveria svojim voličom alebo výsledkom volieb. Návrh na referendum za pár mesiacov, samozrejme, čiastočne odzrkadľuje neistotu slovenských partnerov v tom, či naozaj majú mandát takéto rozdeľovanie ČSFR uskutočňovať. V momente, keby k referendu došlo, bolo by treba paralelne uskutočniť referendum aj v ČR.")
Na adresu situácie, do ktorej sa dostali vrcholné orgány federálneho štátu, poznamenal, že treba čo najskôr zostaviť Federálne zhromaždenie a federálnu vládu, ktorá by sa mala prezentovať krátkym jednoduchým vládnym vyhlásením, aby mohla byť vymenovaná ešte pred voľbou prezidenta 5. júla. Dôvodom bolo podľa Klausa, že predchádzajúca federálna vláda, ktorá vo voľbách stratila mandát, by nebola schopná riešiť najzákladnejšie problémy. Klaus pripomenul aj to, že HZDS a ODS sa odlišujú aj v stanovisku ku kandidatúre V. Havla za federálneho prezidenta. "ODS trvá na kandidatúre V. Havla a HZDS zjavne naznačuje, že toto nemôže zo svojej strany zaručiť," povedal Klaus. Ďalšie rokovanie v Prahe sa malo konať už vo štvrtok.
HZDS je za referendum
Slovenská strana, ktorá dodržala dohody s ODS o informovaní verejnosti, zverejnila svoje stanovisko k uplynulému rokovaniu až niekoľko hodín po ODS. Hovorí sa v ňom:
"Existujú zásadné rozdiely v prístupe k štátoprávnemu usporiadaniu. ODS hovorí, že má mandát rokovať buď o federácii alebo o rozpustení štátu. Slovenská strana na toto tvrdenie reagovala tým, že treba dať možnosť vyjadriť sa občanom oboch republík v referende o tejto otázke. Po dlhých a zložitých diskusiách to česká strana akceptovala s tým, že referendum by bolo v oboch republikách a iniciovali by ho národné rady.
ODS uznala plnú legitímnosť krokov Slovenska na deklarovanie zvrchovanosti a prijatie ústavy SR. HZDS navrhlo českej strane, aby urobila podobné kroky, pokiaľ ide o Českú republiku. K tomuto sa však predstavitelia ODS vôbec nevyjadrili. Z hľadiska tvorby spoločných orgánov slovenská strana v otázke prezidenta republiky prezentovala výhrady, prečo by mal byť V. Havel jediným kandidátom. Zároveň súhlasila s tým, aby prezidentom bol občan ČR, avšak odmietla podporiť kandidatúru V. Havla.
V otázke FZ sa dohodlo, že môže byť zostavené do 25. júna 1992. Bude pritom rešpektovaný princíp pomerného zastúpenia. HZDS navrhlo, že predsedom FZ by mal byť kandidát HZDS, prvý podpredseda ODS a ďalší dvaja podpredsedovia z dvoch najsilnejších strán v republikách, čiže Levého bloku v ČR a SDĽ v SR. Každá časť Snemovne národov FZ by delegovala rovnaký počet zástupcov do predsedníctva FZ a zo Snemovne ľudu by bolo zastúpenie také, aby sa dosiahlo pomerné zastúpenie strán, ktoré sú vo FZ a v jeho predsedníctve. Členmi predsedníctva FZ budú aj predsedovia oboch snemovní. Pokiaľ ide o predsedov snemovní, je návrh, že v Snemovni národov by predsedom jednej snemovne mal byť občan ČR a druhej SR. Pri podpredsedoch by to malo byť naopak a podobne by sa postupovalo aj vo výboroch FZ, to je však otázka ďalších rokovaní.
Pokiaľ ide o federálnu vládu, HZDS podmienilo jej zostavenie dohodou o redukcii centrálnych orgánov štátnej správy, teda aj ministerstiev. Účasť vo federálnej vláde HZDS podmieňuje dohodou o politickom programe vlády, ktorý v súčasnosti považuje za veľmi problematický, predovšetkým pokiaľ ide o štátoprávne otázky a priebeh ekonomickej reformy. O týchto sporných otázkach sa bude rokovať vo štrvtok v Prahe. Voľba prezidenta ČSFR by sa mala uskutočniť do 5. júla 1992. V. Klaus presadzoval utvorenie federálnej vlády takisto do 5. júla, čo však HZDS nepokladá za reálne, a nepociťuje nevyhnutnosť vytvoriť federálnu vládu do tohto termínu, pokiaľ sa nevyriešia ďalšie otázky."
Posledná veta stanoviska HZDS bola symptomatická: "Rokovanie bolo veľmi komplikované, ale bola zachovaná spoločná úcta."
Slovo úcta pravdepodobne dosť presne vystihuje vzťah alebo presnejšie ilúziu, akú si o vzťahu V. Klausa k svojej osobe vytvoril V. Mečiar. Predseda ODS v predvolebnom období nikdy verejne a nijakým spôsobom na Mečiara nezaútočil - bolo mu jasné, že bude s ním musieť po voľbách rokovať a veľmi dobre vedel, že na Mečiara platí dojem partnerstva. Napokon, sám Mečiar viackrát aj verejne dal najavo, že V. Klaus je práve pre toto výnimkou spomedzi českých politikov. A že až neskoršia budúcnosť ukázala, čo všetko sa Klausovi týmto spôsobom pre svoje zámery podarilo na Mečiarovi vymôcť, svedčí len v prospech českého politika.
Nielen niektorí Mečiarovi bývalí blízki spolupracovníci, ale aj českí politici "potvrdzujú, že sa obaja k sebe správali veľmi slušne, rešpektovali sa a snažili sa dodržať to, na čom sa dohodli". Podľa Maceka obaja „sa skutočne navzájom uznávali. Mečiar mal skúsenosť, že to, čo Klaus povedal, platilo“.
Vtedajší podpredseda ODS P. Čermák zasa sa nazdával, že "obaja si veľmi uvedomovali zodpovednosť, ktorú mali. Každý možno trochu z inej strany - Klaus zo strany ekonomickej, Mečiar zasa pod tlakom národoveckých krídel, ktoré na Slovensku mal".
Hovorca HZDS Bohuš Géci potom poznamenal, že novinári sa mali tieto informácie dozvedieť až v utorok popoludní a že ODS svojou tlačovkou v Brne hneď po rokovaní porušila spoločnú dohodu: "Klausova nočná tlačovka nás pravdupovediac prekvapila, my sme však dohodu dodržali." Géci takisto povedal, že ODS prišla na rokovanie s predstavou unitárnej federácie a tvrdila, že ak HZDS s tým nebude súhlasiť, mali by hovoriť len o rozdelení štátu. V súvislosti s rokovaniami v Prahe o niekoľko dní pripustil, že by mohli priniesť korektúry v otázke štátoprávneho usporiadania.
O vyjadrení V. Klausa, že HDS prišlo iba s predstavou obranného a ekonomického spoločenstva, B.Géci povedal, že toto vyjadrenie nie je úplné. HZDS to považuje iba za akýsi pracovný názov, pričom mu ide o oveľa viac - HZDS do toho dáva aj ľudskú dimenziu, t. j. voľný pohyb ľudí medzi oboma republikami, zaručenie ľudských práv občanov SR v ČR a opačne. A tak neodmysliteľnou otázkou je aj medzinárodná spolupráca a zahraničná politika.
Zásadne odlišné východiská
V rovnakom čase sa konala aj tlačovka ODS v Prahe. V. Klaus na nej predniesol toto stanovisko: "Prišli sme na rokovanie do Brna s HZDS a V. Mečiarom s vôľou nájsť riešenie, s vôľou dospieť k dohode a splniť to, čo sme mali zapísané vo svojom volebnom programe a čo sme opakovane vyhlasovali na našich predvolebných aktivitách. Chcel by som zdôrazniť, že rokovania boli úplne pokojné, vecné, nie emocionálne. To hovorím zámerne. Znamená to, že sa skutočne rokovalo o podstate a nie o okrajových veciach, o maličkostiach. Išlo o samotnú substanciu problémov.
Naše východiská, ktoré zazneli v predvolebných vyhláseniach - funkčný spoločný štát na úrovni rozumnej federácie, pokračovanie ekonomickej reformy a podpora Václava Havla v jeho kandidatúre na ďalšie funkčné obdobie ako prezidenta republiky, sa ukázali ako zásadne odlišné, nie okrajovo alebo čiastočne, ale zásadne iné od postojov HZDS. To hovoríme úplne jednoznačne, otvorene a bolo by nezodpovedné, aby sme toto akokoľvek skresľovali.
Ukázalo sa, že HZDS nejde o spoločný štát. HZDS ide o ekonomicko-obranné spoločenstvo či úniu, o dva štáty s medzinárodnou subjektivitou."
Vo vyhlásení sa ďalej hovorí: "Rokovanie o únii alebo o spoločenstve dvoch suverénnych štátov je rokovaním o rozdelení, teda o zrušení spoločného štátu, a nie o jeho zachovaní. Treba, aby sme používali správne názvy, správne slová, a nie kamufláž, ktorá by mohla zavádzať verejnosť, politikov, jednoducho každého z nás.
Nestotožňujeme sa s ilúziou našich partnerov na rokovaní o zmysluplnosti, stabilnosti, úspešnosti takéhoto osobitného neštandardného útvaru a o jeho výhodnosti v najširšom zmysle slova pre občanov tejto krajiny. To je aj z hľadiska cieľového riešenia.
Nestotožňujeme sa s ilúziami o možnosti pomalého, nenásilného, ľahkého prechodu od federácie k únii tohto typu. Nestotožňujeme sa ani s ilúziami o riadenej, kontrolovateľnej ozluke a o jej nulových nákladoch, ktoré by to prinieslo.
To je naša interpretácia týchto slov a týchto postojov. Na druhej strane je nám úplne jasné, že nie je možné prerušiť takéto rokovania, ani pasívne čakať.Treba rokovať ďalej, treba veľmi rýchlo utvoriť federálne orgány, ktoré dnes prakticky neexistujú, alebo existujú iba formálne. Pokúsime sa zostaviť Federálne zhromaždenie, ustanoviť menšiu, zoštíhlenú federálnu vládu s malým programovým vyhlásením, ktoré by umožnilo jej fungovanie v čo najkratšom čase, pretože táto krajina si nemôže dovoliť jej nefungovanie. Sme pripravení ďalej rokovať. Vo štvrtok budú v popoludňajších hodinách v Prahe tieto rokovania pokračovať. Aj naďalej sme otvorení rokovaniam, sme pripravení hľadať rozumné riešenie, ale doterajšie rokovania nás, bohužiaľ, vedú k tým záverom a ich interpretácii, ako som povedal."
Klaus ešte upresnil, že štvrtkové rokovania budú o zostavení Federálneho zhromaždenia a o štruktúre a o úlohách federálnej vlády, a na otázku, v čom súhlasí s V. Mečiarom, odpovedal: "Tých vecí nie je veľa. Súhlasíme s tým, že voľby dali v oboch republikách legitímnych víťazov a tí v rozpore s očakávaním hocikoho majú právo niečo ďalšie v tejto krajine konať. Súhlasíme aj s tým, že treba túto otázku vyriešiť rýchlo, lebo ťahanie sa o tieto veci by bolo obrovskou nevýhodou pre nás, ktorí tu žijeme. Súhlasíme aj s racionalizáciou centrálnej byrokracie, s výrazným obmedzením počtu členov federálnej vlády. Nemám pocit, že by boli spory v kompetenčných otázkach. Žiaľ, k detailnému rokovaniu o týchto záležitostiach nedošlo."
(pokračovanie)