Choď na obsah Choď na menu
 


Delenie štátu

Príspevky

Deklarácia o zvrchovanosti SR alebo Samostatnosť nechceme 13

11. 9. 2009

Sedemnásteho júla sa konala 3. schôdza SNR, ktorej jediným bodom bolo vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR. V jej úvode predseda SNR I. Gašparovič privítal domácich aj zahraničných hostí, ktorých nebolo práve málo: okrem slovenskej vlády predseda a podpredsedovia FZ M. Kováč, R. Zelenay a J. Stank, členovia federálnej vlády R. Filkus, M. Čič, I. Andrejčák, J. Kubečka a J. Moravčík, belgický senátor W. Kuijpers, poslanci Európskeho parlamentu L. Moretti a V. Lichtenstein, Ján arcibiskup Sokol, predseda Svetového kongresu Slovákov M. Šťastný a iní.

 

Na rozdelenie nemáme mandát ani my, ani oni, alebo Samostatnosť nechceme... 5

11. 9. 2009

Prvé rokovanie víťazov volieb 1992 v brnenskej vile Tugendhat 8. júna dalo podľa podpredsedu ODS M. Macka jasne najavo, že rozdelenie Česko-Slovenska je najlepším riešením, otázkou zostávalo, či bude prebiehať ústavne alebo v rozpore s ústavou (v tom čase len federálnou, ale po prijatí slovenskej ústavy 1. septembra 1992 sa dostal proces rozpadu do konfrontácie s jej ustanoveniami najmä v otázke konania referenda). Napriek tomu trvalo ešte niekoľko týždňov, kým predstavitelia oboch strán definitívne pochopili, že skutočne im nič iné ako rozdelenie Česko-Slovenska nezostáva (ak spočiatku tomuto poznaniu vládli obavy českej pravice z návratu ľavicových politikov do centra politického života cez spojenectvo slovenskej a českej ľavice, vývoj najmä na Slovensku po roku 1993 iba potvrdzoval oprávnenosť vtedajšieho rozhodnutia ODS a HZDS).

 

Paradox delenia – demokratický charakter môžu dať Slovensku skôr stúpenci Česko-Slovenska alebo Samostatnosť nechceme... 4

11. 9. 2009

O tom, čo si o priebehu delenia Česko-Slovenska mysleli jeho obyvatelia, vypovedalo nemálo prieskumov verejnej mienky v čase samotného delenia, krátko po ňom i vo „výročných“ intervaloch. Ako zjednocujúci sumár z týchto prieskumov sa dá konštatovať, že na rozdiel od politických reprezentácií ODS a HZDS, ktoré veľmi rýchlo dospeli k poznaniu, že „sa musíme rozísť“, obyvatelia spoločného štátu boli v oveľa väčšej miere naklonení tomu, že spoločný štát by sa mal udržať a občania ČSFR by mali dostať šancu, aby o tomto závažnom, dokonca globálnom (lebo prinajmenej stredoeurópsky závažnom) politickom kroku rozhodli sami v referende.

 

Slovenská samostatnosť s českou poisťovňou podľa Maceka alebo samostatnosť nechceme... 3

11. 9. 2009

Jedným z „otcov“ slovenskej samostatnosti je nepochybne vtedajší podpredseda ODS Miroslav Macek. Máloktorý z českých politikov sa o zákulisí delenia federácie vyjadroval tak otvorene ako práve on.

 

Samostatnosť nechceme... 2

11. 9. 2009

Česko-slovenský zamatový rozvod sa po pätnástich rokoch môže stať vzorovým modelom aj pre obyvateľov Belgicka. Prinajmenej „Flámi sa chcú od Vladimíra Mečiara a Václava Klausa priučiť, ako sa delí štát. Oboch dlhoročných vrcholových politikov a strojcov rozdelenia Československa požiadal o rozhovor redaktor flámskej televíznej siete VRT Tom Van de Weghe.“

 

Samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej

11. 9. 2009

Pätnásť rokov po rozdelení Česko-Slovenska sa stávame svedkom opakovania klasického postrehu – čím ďalej sme od SNP či novembra 89, tým viac povstalcov a disidentov je medzi nami. Rovnako sa množia mýty o ceste Slovenska k samostatnosti a o otcoch zakladateľoch. Možno nebude na škodu si pár vecí pripomenúť.