Choď na obsah Choď na menu
 


Pointa ako podľa Agathy Christie alebo Okom futbalového laika V

8. 7. 2010

Paul, dnes najznámejšia chobotnica na svete,  pôsobiaca v akváriu Morský svet v Oberhausene, aj po šiesty raz  presne natipoval víťaza zápasov nemeckej reprezentácie na MS 2010. Po zápasoch s Austráliou, Ghanou, Anglickom, Argentínou a Srbskom mu vyšiel aj tip na víťaza zápasu so Španielskom (hoci keby mladučký Kroos v 69. minúte tak laxne nekopol do centrovanej lopty v španielskej šestnástke, mohol byť aj Paul taký ako my ostatní - omylný). Byť členom stávkovej mafie v Nemecku, ešte by som si zistil, či je Paul taký presný aj v zápasoch bundesligy či Ligy majstrov a o luxusné živobytie by som mal postarané.

 Aj Agatha Christie by mohla závidieť gradáciu a pointu viacerých zápasov, kde sa zrejme fanúšikom najviac vryla do pamäti situácia v závere predĺženia zápasu Uruguaj - Ghana. Skvelý útočník Luis Suárez v poslednej minúte predĺženia dvakrát odvrátil súperovu loptu z bránkovej čiary - najprv ľavou nohou, druhýkrát však rukou a zaslúžene po červenej karte opúšťal ihrisko ako rozpoltená osobnosť. Síce zabránil jasnému gólu, ale zdanlivo iba o niekoľko sekúnd odvrátil popravu uruguajského mužstva a historický postup afrického mužstva do semifinále. Ale ešte pred odchodom do šatní sa zmenila jeho tragédia na obrovské nadšenie, keď ghanský exekútor Asamoah Gyan trafil z pokutového kopu iba brvno (v penaltovom rozstrele už trafil pravý vinkel, ale čo z toho). Až dovtedy to bol v podstate sympatický príbeh, veď na bránkovej čiare by iba málokto reagoval inak. Až potom to zmršil samotný Suárez vyhláseniami o „božskej ruke", ktorá už nemala patriť Maradonovi, ale jemu, čo bolo dosť nechutné. Tým skôr, že Maradona sa sčasti rehabilitoval božským sólom cez pol ihriska proti Angličanom už o niekoľko minút - u Suáreza si na „rehabilitáciu" ešte počkáme. Žeby v sobotu?
Bonusom pre pamätníkov bola posledná jedenástka Uruguajčana Sebastiena Abreua a my skôr narodení sme zažili déja vu - „Panenku" z belehradského finále ME v roku 1976.  

Ak tieto majstrovstvá sveta aspoň na vrcholnej úrovni prinesú televízne záznamy sporných udalostí, bude to skok pre futbalové ľudstvo - lebo ak jastrabie oko vidí milimetrový tenisový aut a ľudskému oku unikne metrový ofsajd (ako v zápase Argentíny s Mexikom, kde prvý gól dosiahol Tevez z jasného postavenia mimo hry), alebo lopta jednoznačne odrazená od brvna pol metra za nemeckú bránkovú čiaru (za stavu 2:2 by sa zápas Nemecka s Anglickom určite vyvíjal inak), nemožno sa už tváriť ako mŕtvy chrobák. 

Ponižujúce cestovanie slovenských futbalistov z južnej Afriky a trápne privítanie, pripomínajúce "zle zorganizovaný Deň detí", iba dokreslilo dlhodobý amaterizmus slovenského futbalového zväzu, kde je načim začať zametať od hlavy.

Svet je rôzny - argentínskych futbalistov čakali tisíce fanúšikov aj po hanebnej prehre 0:4 s Nemeckom (doma si to nevieme predstaviť); severokórejských futbalistov zasa po prehrách v skupine (jedna bola nanajvýš čestná, 1:2 s Brazíliou, druhá, po prvý raz vysielaná v priamom prenose, však priniesla výprask 0:7 s Portugalskom) čaká niečo úplne iné - "bývalý tréner národného tímu Moon Ki-Nam, ktorý utiekol z komunistickej krajiny v roku 2004, pre austrálsky portál adelaidenow.com.au povedal: „Ak by vyhrali, hráči aj tréner by boli odmenení obrovskými domami a dostali by množstvo peňazí. No keďže prehrali, ich čakajú práce v uhoľných baniach." (Čo si nevieme predstaviť tiež - dokonca už azda ani to, že v minulosti sa dalo do západných futbalových mužstiev pred 30. rokom života dostať  iba emigráciou.)

Tak si to cez víkend užite. A či už vyhrajú Španieli alebo Holanďania, obaja budú majstrami sveta zaslúžene.



Čítajte viac: http://robertkotian.blog.sme.sk/c/234461/Pointa-ako-podla-Agathy-Christie-alebo-Okom-futbaloveho-laika-V.html#ixzz14Q4mOdVO