Opakovaná chyba je prúser
Po bitke je každý kaprál generálom a dnes už všetci vedia, že tréner Weiss zle odhadol vývoj stretnutia, lebo postaviť do útoku Vitteka s Jakubkom naznačovalo skôr spoliehanie sa na ofenzívu ako na protiútoky, lebo ani Vittek ani Jakubko už nikomu neutečú, že pomalosť útočnej dvojice mala kompenzovať pohyblivosť mladých sršňov Stocha a Weissa, ktorí potom chýbali v zálohe, že Hamšík ešte stále nie je lídrom a pod tlakom ani on nevymyslí nič, čím by zaskočil pozorne brániacich Slovincov, že Vladko junior uveril svojej šťastnej hviezde a ani raz nedostal slovinskú obranu do úzkych, lebo ho už mala prečítaného, že rýchly Jendrišek (keďže Šesták ani Hološko nemohli) mal byť na ihrisku od začiatku, že nechať sedieť jediného hráča, ktorý na ihrisku dokáže myslieť, je luxus a voči Kozákovi nefér a že z koncepčného hľadiska je uprednostňovanie Karhana pred Kozákom v takomto zápase trénerova chyba, že sme prehrali so Slovinskom najmä v hlavách, že mladé mužstvo nezvládlo životnú šancu psychicky, lebo bolo v takej situácii prvýkrát, že zasa raz sme boli priveľkí pred zápasom a nejako nám uniklo, že do nášho postupu má čo povedať aj súper...
Som napísal po zápase so Slovinskom a nemôžem si nepripomenúť, že podobné nadmieru sebavedomé vyhlásenia ako pred týmto predposledným zápasom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta má tréner Weiss aj pred posledným zápasom pred odchodom na MS. Nechcem byť pozápasovým generálom a preto už teraz, po oboznámení sa so slovami Vladimíra Weissa mi nedá nepripomenúť, že slová o útočnej hre a víťaznom naladení sa na Nový Zéland sú cestou do pekla, ak im uveria aj slovenskí reprezentanti – a veľmi rád sa budem mýliť, ak mladučká reprezentačná záloha zvládne tento zápas, keďže vieme, že našou slabinou nie je útok, ale zúfalá medzihra v zálohe, keď nie sme schopní troch-štyroch nahrávok po sebe, čím môžeme dostať súperovu obranu do neriešiteľnej situácie – ako sa veľmi zriedkavo podarilo Hamšíkovi so Stochom či Weissom juniorom, ak mysleli na tím a nie na seba. Takéto personálne obsadenie zálohy považujem za trénerskú indispozíciu a podľahnutie sebaklamu – čo môže byť nielen dnes, ale hlavne v zápase s Novým Zélandom smrteľné. Pretože ak dnes namiesto toho, aby sme mali v zálohe viac skúsených matadorov a pripravili sa na Nový Zéland, zabehávame svišťov, a nevyjde to, budeme hrať v kľúčovom zápase s protinožcami v úplne inej zostave ako dnes – čo je jednoducho prúser.
Zasa sme raz priveľkí pred zápasom a nejako nám uniká, že sme takúto polohu pred stretnutím nikdy doteraz nezvládli.