Eufória patrí k dnešku...
11. 9. 2009
Zrejme nejestvuje fanúšik futbalu, ktorý by sa z víťazstva nad Poľskom netešil – konečne nastala konštelácia kvalitného trénera a dobrých hráčov potvrdená dobrým výkonom a výsledkom. Bolo zrejme otázkou času, kedy hráčom, ktorí už niečo znamenajú v zahraničných kluboch (Šesták, Vittek, Hamšík, Sapara...) či patria ku špičke doma, ušije tréner vhodnú taktiku a oni výkonom na hranici osobných možností porazia favorita. Odnieslo si to Poľsko, ktoré s niečím podobným ani nerátalo, hoci väčšinu druhého polčasu hrali slovenskí futbalisti zápas na takej úrovni, akú sme už dávno (ak vôbec) nevideli. Zvrat v posledných minútach bol spravodlivou odmenou za nasadenie a aj um.
Eufória po zápase bola zaslúžená, takéto niečo potreboval verný slovenský fanúšik ako soľ. Výsledok, ktorý dá na chvíľu zabudnúť na mizériu s vybavením štadiónov, na korupciu na futbalovom zväze, či na trestuhodné zanedbávanie mládeže...
Aby však táto eufória nezakryla nielen problémy v slovenskom futbale, načim pripomenúť aj niečo iné, tesne súvisiace so situáciou v tabuľke.
Vysvetlím – zápasy so San Marinom nepočítajme, tam budú favoriti bodovať všetci. Rozhodujúce budú vzájomné zápasy silných mužstiev, kam môžeme v tejto skupine počítať štyri mužstvá, a možno aj päť (plus Severné Írsko, lebo pri tomto počte sme na tom lepšie).
Vtedy je situácia, plná radosti z prvého miesta v tabuľke, trošku iná.
Vysvetlím – slovenskí futbalisti porazili doma Írov a Poliakov (čo je u mužstva, ktoré chce postúpiť, povinnosť) a prehrali v Slovinsku (z hľadiska plusových bodov sme na nule).
Českí futbalisti porazili doma Slovincov, remizovali v Írsku a prehrali v Poľsku (majú zvonku jeden plusový bod – alebo žiaden, ak nepočítame s Írmi).
Poliaci porazili doma Čechov, remizovali so Slovincami a prehrali u nás (majú dva mínusové body za remízu doma).
Slovinci vyhrali doma nad nami aj Írmi, remizovali v Poľsku a prehrali v Česku (majú plusový bod za remízu v Poľsku).
Z tohto hľadiska sme na tom v podstate dobre, ale o prsia vedú Slovinci a Česi. Ak nebudeme doma vyhrávať a zvonku od silných (Poľsko, Česko, Írsko) neprinesieme žiadne body, dopadneme ako vždy doteraz.
Eufória po zápase bola zaslúžená, takéto niečo potreboval verný slovenský fanúšik ako soľ. Výsledok, ktorý dá na chvíľu zabudnúť na mizériu s vybavením štadiónov, na korupciu na futbalovom zväze, či na trestuhodné zanedbávanie mládeže...
Aby však táto eufória nezakryla nielen problémy v slovenskom futbale, načim pripomenúť aj niečo iné, tesne súvisiace so situáciou v tabuľke.
Vysvetlím – zápasy so San Marinom nepočítajme, tam budú favoriti bodovať všetci. Rozhodujúce budú vzájomné zápasy silných mužstiev, kam môžeme v tejto skupine počítať štyri mužstvá, a možno aj päť (plus Severné Írsko, lebo pri tomto počte sme na tom lepšie).
Vtedy je situácia, plná radosti z prvého miesta v tabuľke, trošku iná.
Vysvetlím – slovenskí futbalisti porazili doma Írov a Poliakov (čo je u mužstva, ktoré chce postúpiť, povinnosť) a prehrali v Slovinsku (z hľadiska plusových bodov sme na nule).
Českí futbalisti porazili doma Slovincov, remizovali v Írsku a prehrali v Poľsku (majú zvonku jeden plusový bod – alebo žiaden, ak nepočítame s Írmi).
Poliaci porazili doma Čechov, remizovali so Slovincami a prehrali u nás (majú dva mínusové body za remízu doma).
Slovinci vyhrali doma nad nami aj Írmi, remizovali v Poľsku a prehrali v Česku (majú plusový bod za remízu v Poľsku).
Z tohto hľadiska sme na tom v podstate dobre, ale o prsia vedú Slovinci a Česi. Ak nebudeme doma vyhrávať a zvonku od silných (Poľsko, Česko, Írsko) neprinesieme žiadne body, dopadneme ako vždy doteraz.