Diváci v hľadisku a diváci na ihrisku
„Vy ste nevedeli, že Celtic mal stávkovou mafiou zaplatenú svoju prehru v Bratislave? Akurát že to malo byť maximálne 0:2,“ napísal mi mailom jeden čitateľ, keď som v úvodníku jedného týždenníka na adresu petržalských výkonov s Celticom doma a vonku napísal: „Zázrak alebo zázračná zhoda okolností, vyprovokovaná podcenením slovenského futbalu?
Jeden z najväčších úspechov klubového mužstva v ére samostatnosti alebo „menej ako priemerná partia futbalistov, ktorá jednoducho nepatrí na takúto úroveň“, ako poznamenal britský Daily Record? Diametrálne odlišné výsledky a zrejme (lebo sme odvetu nevideli) aj priebehy zápasov Artmedie so Celticom ponúkajú diametrálne odlišné hodnotenia. Podľa všetkého (aj podľa Galisa) až nečakane vysoké víťazstvo prinútilo veľký svetový klub, aby hral s mužstvom spod Tatier naplno (lebo doteraz to nebol nútený ani Real, ani Barcelona či Newcastle) a nechýbalo veľa, aby sa Artmedia so Celticom zapísali do histórie dvakrát (bezprecedentným vypadnutím po päťgólovom víťazstve doma). O tomto futbale sa bude diskutovať ešte dlho – v plnej nahote sa však neukázali len naše futbalové kvality.“
A aby som si nemyslel, že trepe do vetra, poslal mi neskôr ešte niekoľko zaujímavých prognóz (neskôr potvrdených výsledkom) futbalových zápasov z anglickej a portugalskej ligy (ak v anglickom pohári prehrá doma favorizovaný druholigista so štvrtoligistom – kurz na outsidera bol 7:1, a ak sa to isté v modrom zopakuje o rok neskôr v takmer všetkých konfrontáciách domácich druholigistov a hosťujúcich štvrtoligistov, zrejme „niečo smrdí v štáte dánskom“). Systém znie, že ak je privysoký kurz na víťazstvo zjavného favorita, treba byť v strehu.
Nedeľňajší zápas Artmedie Petržalky so Spartakom Trnava sa podľa očitých svedkov nemohol skončiť inak, ako sa skončil – platiacich divákov v hľadisku bolo podľa môjho osobného úsudku zrejme o niečo viac ako zaplatených „divákov“ na ihrisku. Ak si však jedno mužstvo vynúti odchod trénera aj svojím mizerným výsledkom na ihrisku, prečo by to isté nemohlo urobiť aj neskôr – hoci aj s inou motiváciou.
No ak je tolerovaná korupcia na najvyšších poschodiach slovenskej politiky, ak je beztrestnosť jedným z pilierov slovenskej politickej scény, čo môžeme čakať od aktérov s myslením 1 : 0, 2 : 0, 1 – 0 - 2?