Choď na obsah Choď na menu
 


Slovensko-maďarské spory se znovu vyhrocují

8. 4. 2010

 

Robert Kotian  21.10.2008

 

Prirovnanie predkov Maďarov k zbojníkom a vrahom, ktorého sa dopustil predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota pri odhaľovaní dvojkríža v Pavlovciach na východnom Slovensku, označili politici zo Strany maďarskej koalície a občianskej konzervatívnej strany za hanobenie národa a podali trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Na tom istom slávnostnom akte Ján Slota, podľa vlastných slov pod vplyvom domáceho ríbezľového vína, prirovnal maďarskú ministerku zahraničných vecí Kingu Gönczovú k Hitlerovi, čím zrejme dosiahli verbálne úroky popredného koaličného politika morálne dno. 

Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že výhrady maďarskej diplomatky voči niektorým javom v slovenskom politickom živote prekročili hranice diplomatického slovníka a pripomínali časy minulé, keď bolo Slovensko horným Uhorskom, s ktorými sa v Maďarsku len ťažko vyrovnávajú. Akokoľvek drsne tieto výroky predsedu koaličnej strany vyzerajú, boli v slovenskom politickom živote viac-menej akceptovateľným folklórom, lebo "Jano Slota je už taký, keď si vypije, mal by radšej niekam zaliezť". Trestnými oznámeniami sa však dostávajú na inú úroveň - samozrejme, v prípade, že by toto trestné stíhanie poslanca Národnej rady bolo umožnené súhlasom väčšiny poslancov. Čo je veľmi nepravdepodobné z viacerých dôvodov - po prvé preto, že podobné, hoci nie natoľko dehonestujúce výroky už odzneli v slovenskom parlamente, po druhé preto, že ak ide o zbavenie imunity, ťahajú koaliční aj opoziční poslanci za jeden povraz, a po tretie preto, že vládna väčšina je na hlasy poslancov Slovenskej národnej strany odkázaná. Inak by nebola väčšinou.

Avízo, ako môže takéto hlasovanie dopadnúť, už vyslal aj predseda vlády Robert Fico, keď sa od Slotových výrokov síce jemne dištancoval, súčasne ich však bagatelizoval ostrými výhradami voči tzv. ultimátu maďarskej šéfky diplomacie. Kinga Gönczová totiž tvrdým jazykom vyžadovala od slovenskej strany vysvetlenie kontroverzných maďarských učebníc a nedostatočného prideľovania finančných prostriedkov školám s vyučovacím jazykom maďarským. Práve o týchto nevyjasnených otázkach v Bruseli v stredu rokovali obaja ministri zahraničných vecí, Ján Kubiš aj Kinga Gönczová, a ako vždy doteraz, dohodli sa na tom, že medzi oboma krajinami jestvuje viacero nevyjasnených otázok a budú o nich naďalej rokovať. Čo v jazyku nediplomatickom znamená, že napätie ostáva a problémy tiež.

Faktom je, že medzi Slovenskom a Maďarskom pretrváva viacero sporných a problémových oblastí a podobné výroky, ako tie posledné z úst Jána Slotu, iba komplikujú ich vecné a racionálne riešenie. Na druhej strane pre viacero politikov na oboch brehoch Dunaja, slovenskom aj maďarskom, je výhodné udržiavať obe spoločenstvá v strehu a nedôvere - veď postaviť si celoživotný politický program na strachu zo susedov a udržiavaní pocitu krivdy je mimoriadne nenáročné na intelekt a mimoriadne efektívne z hľadiska lukratívneho živobytia. Pre politikov, ktorí si založili živnosť na takomto využívaní pudových a xenofóbnych nálad, by bola racionálna a vecná diskusia tým najhorším, čo by sa im mohlo stať. Aj z toho dôvodu vždy v situácii, keď hrozí, že by takáto diskusia mohla nastať, napríklad na stále odkladanom stretnutí predsedov oboch vlád, stane sa niečo podobné ako naposledy v Pavlovciach pri odhaľovaní dvojkríža.

Celý slovensko-maďarský spor má však ešte jeden, nie veľmi často spomínaný aspekt - tým, že obe krajiny sú súčasťou NATO a Európskej únie, zmizla hrozba akéhokoľvek násilného riešenia akýchkoľvek sporov, územných predovšetkým, a hrozba revízie Trianonu či straty slovenských území v prospech južného suseda, je neopodstatnená. Toto si zrejme uvedomujú aj extrémisti v oboch republikách a zneužívajú istotu, že nič vážne sa nemôže stať, na gradovanie a stupňovanie podobných provokácií. Kým im na túto perfídnu hru nepríde relevantná väčšina voličov, budú sa zahrávať s ohňom a otravovať všetkých, ktorým na pokojnom spolunažívaní naozaj záleží.

Slovensko-maďarská konfrontácia teda nie je globálne nebezpečná, len lokálne nepríjemná a nechutná.