Čo prinesie súboj Gašparovič verzus Radičová
Napriek tomu, že volebná kampaň na slovenského prezidenta sa podľa zákona o voľbách má začať až 15 dní pred 21. marcom, fakticky už prebieha niekoľko mesiacov. V piatok svoju kandidatúru konečne ohlásil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič a dá sa povedať, že zoznam uchádzačov o „kreslo na Hrade“ je kompletný. Okrem Ivana Gašparoviča sa volieb zúčastní kandidátka opozície Iveta Radičová, nominant HZDS vedec Milan Melník, stranu Slobodné fórum reprezentuje Zuzana Martináková, Kresťanských demokratov Slovenska František Mikloško, Komunistickú stranu Slovenska Milan Sidor, Misiu 21 Ivan Šimko a prvou, kto odovzdal petičné hárky, bola bývalá poslankyňa za KSS Dagmar Bollová.
Slovenskí voliči dostanú už tretiu možnosť zvoliť si v priamych voľbách hlavu štátu – v prvej priamej voľbe v roku 1999 zvíťazil Rudolf Schuster, v druhej súčasný prezident Ivan Gašparovič – obaja mali za súpera Vladimíra Mečiara.
Hoci je jasné, aj podľa prieskumov verejnej mienky, že vysokým favoritom volieb je súčasný prezident Ivan Gašparovič a najsilnejším vyzývateľom je Iveta Radičová, medzi ktorými by sa malo rozhodnúť až v druhom kole, nemusia byť voľby prezidenta nezaujímavé. Z viacerých dôvodov.
Ivan Gašparovič sa totiž stal prezidentom pred piatimi rokmi najmä preto, že vo voľbách v roku 2004 kandidovalo proti sebe viacero podobných koaličných kandidátov (Eduard Kukan, Martin Bútora a František Mikloško), ktorých hlasy sa rozdelili tak nešťastne, že v druhom kole proti sebe stáli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, v minulosti spoluzodpovední za mnohé škandály Mečiarových vlád. Toto druhé kolo bolo fakticky rozhodovaním slovenskej verejnosti proti Vladimírovi Mečiarovi, kde Ivan Gašparovič zvíťazil s drvivou prevahou. Samotný Mečiar viackrát odvtedy povedal, že v protimečiarovskej atmosfére by ho porazil ktokoľvek. Aj preto do tohtoročných volieb Mečiar nekandiduje, to však neznamená, že na voľby nebude mať vplyv.
Väčšina analytikov a politológov signalizuje, že súboj o prezidentské kreslo sa skoncentruje na dve mená – Ivan Gašparovič a Iveta Radičová, čo pôvodne malo byť akousi personalizovanou podobou súboja koalícia verzus opozícia, nie je to však celkom tak. Ivana Gašparoviča ako koaličného kandidáta totiž nepodporuje vedenie HZDS, Vladimír Mečiar predovšetkým. Toto naznačuje, že kampaň nebude veľmi korektná – napokon, prvé výhrady voči súčasnej hlave štátu zverejnil Mečiar aj počas plynovej krízy, keď nepriamo obvinil Ivana Gašparoviča, že sa podieľal na pochybnom sprivatizovaní plynových zásobníkov. A keďže všetci vieme, že o minulosti Ivana Gašparoviča vie najviac práve Vladimír Mečiar, je viac menej isté, že jej temné stránky neostanú pred verejnosťou utajené. Napokon, Mečiarov výrok, že má na Gašparoviča v talóne nachystané aj ďalšie záležitosti a slová -„do volieb bude ešte tej pravdy dosť. Tej, ktorú nechce vidieť a ktorú schováva“ - sa inak ani interpretovať nedajú. Nedá sa totiž veľmi očakávať, že predseda HZDS uprednostní pokoj v koalícii pred svojou pomstychtivosťou.
Celkom jednoznačná nie je ani situácia Ivety Radičovej, ktorá je síce kandidátkou opozičných strán, avšak získala aj potrebný počet podpisov na petíciu, aby jej straníckosť bola posilnená o občiansku podporu. Otázna je v jej prípade najmä podpora kresťanských demokratov – podporovať inteligentnú sebavedomú ženu, navyše s liberálnymi názormi, sa totiž v konzervatívnych kruhoch veľmi nenosí. Podpora voličov KDH sa tak delí medzi Ivana Gašparoviča, Františka Mikloška a až na treťom mieste preferujú Ivetu Radičovú. Radičová sa navyše – ak by vo voľbách získala veľkú podporu občanov, hoci by sa aj nestala prezidentkou – môže uchádzať o neoficiálny post lídra opozície, čo sa nevidí ani jednému vedeniu opozičných strán. Faktom však je, že nedôveryhodnosť súčasných lídrov opozície je jedným z dôvodov vysokých preferencií premiéra Roberta Fica.
Zosumarizované – hoci je veľmi pravdepodobné, že v druhom kole volieb porazí Ivan Gašparovič Ivetu Radičovú, nebudú tieto voľby nudné. Lebo sa dozvieme veľa o kandidátoch, o politikoch a aj o sebe samých. Zistenie, čo všetko nám neprekáža, môže byť až znepokojivé.