Choď na obsah Choď na menu
 


90 rokov od vzniku Česko-Slovenska

8. 4. 2010

 

Robert Kotian  29.10.2008

  

Oslavy vzniku Česko-slovenskej republiky pred 90 rokmi nadobudli v dvoch susedných krajinách zásadne odlišný charakter - kým v Českej republike ide o štátny sviatok, na Slovensku iba o pamätný deň. Napriek tomu sa nedá povedať, žeby sa 28.október 1918 obišiel na Slovensku nevšímavo - kľúčový podiel na tom, že ani na Slovensku tento deň neupadá do zabudnutia, však majú médiá, ktoré tomuto aktu venovali značný priestor, samostatné prílohy nevynímajúc. 

Napokon, viacerí ústavní činitelia, ako prezident Ivan Gašparovič či predseda Národnej rady SR Pavol Paška, si tento deň pripomenuli priamo v Prahe. Na rozdiel od českej spoločnosti, má slovenská spoločnosť akt vzniku Československa rozdelený na dve udalosti - prvou je vyhlásenie Československej republiky v Prahe 28. októbra 1918, druhou je prijatie Deklarácie slovenského národa v Martine o dva dni neskôr. Namiesto jedného štátneho sviatku tak máme na Slovensku dva pamätné dni - 28.október je dňom vzniku samostatného česko-slovenského štátu a 30. október je výročím Deklarácie slovenského národa. Aj z toho dôvodu sa viac či menej slávnostné a viac či menej oficiálne oslavy vzniku československého štátu odohrávajú vo viacerých termínoch a na viacerých miestach. S protokolárnym dôrazom na štvrtok a Martin, kde sa okrem iných hostí osláv zúčastnia obaja predsedovia parlamentov, predseda Poslaneckej snemovne Českej republiky Miloslav Vlček a predseda NR SR Pavol Paška, ako aj veľvyslanec ČR na Slovensku Vladimír Galuška.

Pripomínanie si 90. výročia vzniku prinieslo na Slovensku aj niekoľko zaujímavých údajov z viacerých prieskumov verejnej mienky - začnem tými nie celkom optimistickými. Podľa prieskumu agentúry Median len 44 percent opýtaných slovenských respondentov vedelo, že 28. október je výročím vzniku samostatného česko-slovenského štátu, v Čechách odpovedalo správne 70 percent opýtaných.

Pri iných údajoch sa vrátim trochu do minulosti - v marci 1993 urobilo Centrum pre sociálnu analýzu v Bratislave prieskum o delení Československa na reprezentatívnej vzorke 1 132 respondentov. Podľa tohto prieskumu si väčšina obyvateľov Slovenska neželala rozdelenie spoločného štátu - za rozdelenie by v prípadnom referende hlasovalo 29 percent respondentov, 49 percent by bolo proti, 13 by sa nezúčastnilo na referende a osem percent nevedelo zaujať stanovisko.

O pätnásť a pol roka neskôr, v septembri 2008 podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus na otázku, či bolo rozdelenie Česko-Slovenska správne, odpovedalo kladne 47 percent opýtaných, 44 percent ho považovalo za nesprávny krok, deväť percent sa nevedelo vyjadriť.

Tieto čísla môžu byť prekvapujúce v prostredí, v ktorom prevláda názor, že za zánik Česko-Slovenska boli v rozhodujúcej miere zodpovední obyvatelia Slovenska - pretože keby bolo rozhodnutie v roku 1992 záviselo od nich, možno by sa Česko-Slovensko nikdy nerozpadlo. Alebo by nebolo také pokojné - dnes môžeme o iných scenároch vývoja po voľbách v roku 1992 iba špekulovať. O čom sa špekulovať nedá, je skutočnosť, že zrejme málokedy v minulosti boli vzťahy Čechov a Slovákov také priateľské a partnerské. Či si však niekedy väčšina slovenskej spoločnosti uvedomí, že vznik Česko-Slovenska bol oveľa dôležitejší pre slovenský národ, ktorý bol v oveľa väčšom ohrození ako národ český, a či tomuto dátumu dá aj primeraný slávnostný rámec, je otázne.