Choď na obsah Choď na menu
 


160 rokov Slovenskej národnej rady a Veľké Maďarsko

8. 4. 2010

 

Robert Kotian  19.09.2008

  

Slovenská politická elita a odborná verejnosť si dnes pripomína 160. výročie vzniku prvej slovenskej národnej rady, prvého formálneho politického orgánu slovenského národa. Niektorí analytici a informovaná verejnosť si pri tejto príležitosti zasa uvedomujú, že súčasné politické napätie na Slovensku napovedá, akoby tých 160 rokov ani neubehlo - natoľko je slovensko-maďarský spor podobný tomu z 19. storočia. 

Minulý víkend sa delegácia Strany maďarskej koalície zúčastnila v Budapešti rokovania Fóra poslancov karpatskej kotliny. Fórum založila predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová a raz ročne sa na ňom stretávajú poslanci maďarského parlamentu, maďarskí poslanci Európskeho parlamentu a poslanci maďarskej národnosti parlamentov krajín susediacich s Maďarskom. Ako inak, témou takýchto stretnutí býva aj situácia maďarskej menšiny v krajinách susediacich s Maďarskom, čo bolo dôvodom na mimoriadne ostré obvinenia predstaviteľov Strany maďarskej koalície z úst predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Slota dokonca uvažuje o prijatí zákona na ochranu republiky, o zmene samosprávneho členenia Slovenska a vytvorení domobrany ako reakcie na maďarské polovojenské gardy. Predstavitelia Slovenskej národnej strany totiž tvrdia, že skutočným cieľom maďarskej zahraničnej politiky je vytvorenie jednotnej maďarskej politickej štátnosti, samozrejme na úkor území susedných štátov. A jedným z nástrojov na presadenie tohto cieľa má byť práve spomínané Fórum poslancov karpatskej kotliny - aj s aktívnou účasťou politikov Strany maďarskej koalície, plniacich príkazy maďarskej vlády. Aj preto sa poslanci Slovenskej národnej strany usilujú o rokovanie o tomto probléme na pôde parlamentu.

Poslanci Strany maďarskej koalície obvinenia samozrejme popierajú - napokon, ani zdravý rozum veľmi nepripúšťa, aby sa v strednej Európe násilne menili hranice medzi členskými krajinami NATO a Európskej únie, hoci kosovská karta je v krajinách s nie bezvýznamnou národnostnou menšinou vždy veľmi vítaná.

Skutočným dôvodom takéhoto vyhrocovania vášní - na ktorých sa podieľajú najmä radikálni predstavitelia Slovenskej národnej strany i Strany maďarskej koalície - je fakt, že bez slovensko-maďarského vyhrocovania napätia prichádzajú obe etnické strany o veľkú časť svojej agendy a následne aj voličov. Utvrdzovanie strachu u svojho voličského elektorátu pred slovenskou väčšinou či maďarskou menšinou je totiž veľmi výhodným argumentom, opodstatňujúcim existenciu straníckych aparátov a požitkov, vyplývajúcich z politickej činnosti.

Slovenským špecifikom je navyše až neuveriteľne dominantná pozícia strany Smer a jej predsedu Roberta Fica. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by vo voľbách získal Smer až 74 poslancov zo 150-členného parlamentu. Čiže na vládnutie by Smeru stačil jeden-jediný koaličný partner -prípadne podpora niekoľkých tzv. nezávislých poslancov, čo mimoriadne znervózňuje všetky ostatné parlamentné strany, ktorým hrozí ďalšie volebné obdobie v opozícii.

Aj preto zaznievajú z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany priveľmi radikálne obvinenia a neváhajú siahať ani po hrozbe odňatia poslaneckých mandátov - na čo však zrejme nenájdu dostatočnú podporu v slovenskom parlamente. Týmto by sa totiž slovenská politika úplne diskreditovala a to si strana Smer, tobôž s citlivou pozíciou v Strane európskych poslancov, nemôže dovoliť. Ale ako búrka v hrnci to nie je zlé - volič si žiada chlieb a hry, tak nech ich má.

Keby malo Československo 50 miliónov obyvateľov, to by sa robila zahraničná politika, povzdychol si svojho času československý minister zahraničných vecí a neskorší prezident Eduard Beneš. Pri pohľade na vrcholovú českú, slovenskú a maďarskú politiku buďme asi radi, že sa pohybujeme v oveľa menších číslach.