Čo si myslia o gejoch, ti radšej nepoviem, povedal Bagír
Hádžeš mi to ako psovi, zafrflal Bagír, ale poskočil a švihol papuľou, aby ešte vo vzduchu zachytil piškótu. Nerád zbieral jedlo zo zeme, lebo sa mu na jazyk nalepila kadejaká háveď alebo piesok a to on z duše neznášal. Aj preto reagoval na piškótky ako obyčajný pes, hoci veľmi dobre vedel, že na rozdiel od európskej filozofie, pre ktorú je obraz reality podobne dôležitý ako realita samotná, jeho psia filozofia zdôrazňovala skutočný stav vecí. Psia hrdosť je psia hrdosť, ale piškótka je zasa piškótka – výber medzi dvoma tautológiami bol u Bagíra jednoznačnou záležitosťou. Navyše sa tak skvele maskoval pred nič netušiacim okolím a podozrenie nemali ani tí, ktorí ho mali v náplni práce.
Počkaj chvíľu, potom ti poviem, zafrflal Bagír a pristavil sa pri policajnom vlčiakovi, ktorý ostentatívne dával najavo, ako ho táto dnešná služba na Hviezdoslavovom námestí nebaví. Na rozdiel od väčšiny bežných dní sa Bagír rozštekal a dôsledne vyťažoval vlčiaka Altona, ktorý ani len netušil, že by sa táto ich komunikácia mohla dostať ďalej. Ako by aj mohol, veď tento kríženec vlčiaka, ridgebacka a vyžle vyzeral ako úplne obyčajný pes, akých je v Bratislave niekoľko tisíc a tak Alton pokojne vykecal všetko, čo o dnešnej policajnej akcii vedel.
Čo si myslia o gejoch a lesbách ti radšej nepoviem, povedal Bagír, keď už ich nemohol Alton ani žiadny policajt počuť, ale podobne si sa ty vyjadroval počas prvej tretiny hokejového zápasu s Dánskom. V podstate sú tu len preto, aby sa nestalo niečo skutočne vážne a aby im nikto nemohol vyčítať, že v takom prípade nezasiahli, povedal Bagír a na chvíľu sa odmlčal, lebo okolo išla skupinka vyholených hláv a on nechcel pred nimi vyzerať ako zamaskovaný účastník Dúhového pochodu. Ale veľmi sa im do toho nechce, lebo medzi kotlebovcami majú veľa kamarátov, tak dúfajú, že dodržia piatkovú dohodu, že žiadne zbrane, nanajvýš pár kameňov a slzákov, oznamoval Bagír utajované skutočnosti a tešil sa na ďalšie piškótky pri ďalších zhromaždeniach.