Choď na obsah Choď na menu
 


Listy z Tatralandie I.

29. 8. 2009

 

Stvoriteľ sedel na tróne a dumal. Za ním sa rozprestieral bezhraničný priestor nebies, poprelínaný nádherou svetiel a farieb, pred ním sa rozprestieral nekonečný vesmír – čo je iba zdanlivo logický nezmysel, lebo hranica medzi nekonečným vesmírom a bezhraničným nebom bola priepustná a plynulá – pre ľahšiu predstavu asi ako v schengenskom priestore - takže tieto dve nekonečná na nezainteresovaného a neinformovaného pozorovateľa pôsobili ako nekonečno jedno.


(Čo je pri veľkostiach každého nekonečna a každého pozorovateľa fakticky jedno. Hoci sú nekonečná dve – ale na to je zatiaľ aj Stephen Hawking krátky, hoci má k pochopeniu tohto paradoxu najbližšie zo všetkých pozemšťanov. Na druhej strane, jeho posledné dielo Ešte stručnejšia história času som len začal čítať, takže možno ani tento postreh už nie je celkom aktuálny.)

Stvoriteľ teda sedel na tróne a dumal a Jeho mohutné telo vyčnievalo na pozadí nebies ako rozložitá hora a Jeho božská hlava svietila ako tisíce sĺnk.

Pri Jeho nohách stáli tri obrovské postavy – archanjel Michael, archanjel Gabriel a archanjel Lucifer, krycie meno Satan, vo zväzkoch spolupracovníkov s dátumom zrodenia 00:00:00:01 (teda sekundu po Veľkom tresku a pol sekundy po Jeho zrodení). Dodajme, že Gabriel sa zrodil ako druhý a Michael hneď po ňom. Niektorí archanjeli a anjeli s matematickým nadaním a vytríbeným zmyslom pre detail z toho usudzujú, že Lucifer bol Jeho prvým výtvorom, ale to je len zlomyseľnosť, ktorá sa nedá dokázať.

(Rovnako ani to, že vraj On a Lucifer sú jednotreskové dvojčatá.)

(Hovorím o obrovských postavách, ale v porovnaní s Ním pôsobili iba ako záhradní trpaslíci, teda ten miniatúrny variant trpaslíka, lebo ako vedia všetci, ktorí chodia na východné Slovensko cez Nitru alebo Hubovú, jestvujú aj varianty trpaslíkov v životnej či nadživotnej veľkosti. Hoci, kto z nás už videl skutočného trpaslíka, aby to vedel kompetentne a so znalosťou veci posúdiť – ale ako autorská licencia to azda obstojí.)

(Obrovský rozdiel v rozmeroch tela je teda silným argumentom proti hypotéze o jednotreskových dvojčatách. S duchovným rozmerom je to vraj inak, ale o tom niekedy nabudúce.)

Keď Stvoriteľ skončil s premýšľaním, povedal: „Dorozmýšľal som. Pozrite!“

To zasa budú veci, zašomrali traja archanjeli, lebo si ešte veľmi dobre pamätali, ako to dopadlo, keď rozmýšľal Stvoriteľ naposledy.

(Viac sa o výsledkoch tohto projektu nedozviete na internete v rozličných vyhľadávačoch, ale v klasickom formáte knihy Marka Twaina Listy zo Zeme, pokútne rozširovaných v tmavých zákutiach nebies aj vesmíru, čo On s blahosklonnosťou jemu vlastnou prehliadal – ale ako platidlo na nebeskej diaľnici E 55 medzi Veľkým a Malým vozom aj sám často využíval).

 (Tu treba povedať a zrejme neskôr pri každej príležitosti zopakovať, že pozemské predstavy o božskej či anjelskej jebačke sú archanjelom úprimne na smiech – len On sa však nesmeje, lebo človek, eto jeho delo. A ešte preto, že niekoľkominútové akty sú z jeho hľadiska takmer nepozorovateľné. Čo teda jemne spochybňuje Jeho vševedúcnosť a vševidúcnosť – ale zasa naznačuje, že On rozlišuje medzi prioritami a vecami nedôležitými. A že jeho akt má nemálo pozemských časových dĺžok.)

Stvoriteľ pozdvihol ruku a z jeho vztýčeného prostredníka vytryskla fontána ohňa, hrubý laserový lúč zamieril kamsi do vzdialeného vesmíru, do okrajových oblastí jednej galaxie, kde sa tesne nad povrchom jednej planétky v priestore medzi Devínom a Sobrancami rozptýlil na 5900 tenučkých laserových lúčikov, ktoré prenikli do 5900 drevených urien so štátnym znakom na trojvrší a narobili v nich nesmierny bordel. Bola sobota 17. júna 21.59. A bolo dokonané.

V rozpore so všetkými prieskumami verejnej mienky, treba povedať, šomral Lucifer, ale mohli vari tieto prieskumy zastaviť Jeho zámer?

S inteligentným dizajnom to vraj nemá nič spoločné – ale kto sme už my, aby sme to vedeli posúdiť, pritakávali síce Michael s Gabrielom, ale pritakávali svojmu druhovi veľmi opatrne, rozhliadajúc sa naokolo, lebo si ešte veľmi dobre pamätali, ako dopadol naposledy Satan, keď okato spochybňoval Jeho dielo.

A tak sa Jano Slota a Vlado Mečiar stali predsedami koaličných strán, v čo už v krajinke pod Tatrami nikto neveril, lebo to bolo proti zdravému rozumu. Ale keď pánboh chce, tak aj motyka vystrelí, nieto ešte taký laserový lúč.

(pokračovanie?)
,