Choď na obsah Choď na menu
 


Listy Oľge 9

28. 4. 2013

 Možno tomu neuveríte, Oľga, ale Hitler sa vraj po samovražde svojej netere Gelli Raubalovej (ktorú fakticky inicioval tým, že jej zakázal cestu do ním nenávidenej Viedne) stal vegetariánom. Podľa knihy nemeckého publicistu Reinholda Dörrzapfa Lásky slavných mužů aj Gándhí neskôr pochopil, že jeho metóda nenásilného odporu "byla zbraní, vhodnou jen proti osvícené moci respektující lidská práva, jako je Velká Británie. U lidí typu Hitlera nebo Stalina by muž jako Gándhí beze stopy zmizel v koncentračním táboře nebo na popravišti ještě dřív, než by o něm někdo mimo tajnou policii vůbec něco zaslechl". Kniha je však o inom či presnejšie aj o inom - mať pokope Františka Jozefa, Lenina, Atatürka, Hitlera, Roosevelta, Stalina, Adenauera, Gándhího, Kennedyho, Tita, Brandta, Mao Ce-tunga, Gorbačova a Mandelu spojených jedným motívom, t.j. vplyvom žien na rozhodujúce osobnosti konca 19. a celého 20. storočia, je fascinujúcim čítaním a zrejme len fakt, Oľga, že kniha vyšla už v roku 1997, spôsobil, že nevrcholí príbehom Moniky a Billa, takým frustrujúcim americkú spoločnosť a následne ovplyvňujúcim aj svetové dianie. Isteže, pozícia a vplyv žien v okolí silných mužov boli odlišné (a je úžasné sa začítať čo len do charakteristík milostného života štrnástich "machov": pod prudérnym buržoáznym synáčikom, vychovaným vo viktoriánskej morálke, ktorý sa ocitá v delikátnom milostnom trojuholníku, objavíte Lenina; Hitler zasa miloval len to, čo sa bez odporu nechalo ovládnuť; chlap, s ktorým mohli ženy orať, nie je nikto iný ako Broz Tito, a Michail Gorbačov začínal ako cynik a v zrelom veku sa stal romantikom), lebo odlišní boli aj tzv. silní muži: František Jozef pochopil, že Sissi ho miluje aj so sexom, keď už to muselo byť, ale radšej bez neho; Anna Nahowská za výmenu svojej povesti dostáva pravidelne obálku s peniazmi a on pravidelný termín medzi štvrtou a piatou ráno spolu s bielou kávou, rožkami a cigarou. Gándhí zasa po pudovom období trinásťročného tyrana-manžela prijíma sľub sexuálnej čistoty ako tridsaťsedemročný a ešte po šesťdesiatke "svou rozhodnost bojovat proti chtíči bude provokovat tím, že svým mladým přívrženkyním dovolí, aby spaly nahé po jeho boku a zahřívaly ho během jeho hladovek vlastnímy těly". Sledujúc dianie v Senáte však nemožno obísť ani dvoch veľkých Billových predchodcov, F. D. Roosevelta a J. F. Kennedyho, predchodcov vo viacerých oblastiach (kde by sa zrejme prezidentský príklon k tradícii sexuálnych povyrazení nedal vnímať ako prejav konzervativizmu, prinajmenej na Slovensku nie - Amerika, a nielen ona, je však pravdepodobne iná, veď kto už dnes pripomína Rooseveltovi jeho vzťah s Lucy Mercerovou, kvôli ktorej zvláštny prezidentský vlak počas ciest po USA neraz odbočil okľukou cez New Jersey k jej vidieckemu sídlu, v mysliach zostal po ňom najmä New Deal a úspech v druhej svetovej vojne; a "zbytočne" sa bude nemecký publicista snažiť, aby svetová verejnosť pochopila cynickú a vypočítavú podstatu vzťahu Jacka Kennedyho a Jackie Bouvierovej, v mysliach ľudí zostáva mýtus, "nezničitelný sen, který podněcuje fantazii a vždy znovu svádí nešlechetné lidi k tomu, aby konali šlechetné činy nebo se o ně alespoň pokoušeli".)

Piatu horu Paola Coelha i Bellowovu Súvahu, Oľga, si stačí požičať, peniaze použite radšej na posledného Johnsona (hoci Bellowova poznámka, že "vaše najintímnejšie tajomstvá sú ľuďom vlastne celkom ľahostajné. Azda zavážia iba v politike. Zaslúžilo by si, aby sme napríklad vedeli o účasti Johna Kennedyho na zavraždení Ngo-dinh-Diema. Ak však za jeho prezidentského pôsobenia prechádzali cez Oválnu sieň celé kŕdle žien, vôbec sa tým neodlišuje od iných popredných štátnikov, ktorí vládnu, povedzme, v Caracase alebo v Macau", nie je pre náš príbeh či list celkom nezaujímavá). Moniky nie sú ani v Dörrzapfovej knihe problémom, u všetkých postáv však absentuje Kenneth. Váš R.

(Sme, 30. 1. 1999)