Choď na obsah Choď na menu
 


Správa o nultom ročníku hokejbalového a futbalového Kotian Kapu

 Dátum: 27. apríla 2013, pôvodne o 14. hodine

Obsadenie: RuKotianovci, vraj Dream Tím – Rudo, Alex (Michal ospravedlnený, grcal ako sviňa - vraj náznaky chrípky, ale to môže hovoriť tak akurát otcovi)

RoKotianovci, vraj Tea Tím – Robo, Matej a Jakub, Bagír ako posledné eso v rukáve

 Náhodný nezúčastnený pozorovateľ by neveril, že sa nultý ročník vrcholového amatérskeho športového stretnutia môže vôbec uskutočniť – po chaotickom dohodovaní termínu sa zvolil ďalší, ktorý prinútil účastníkov podávať vrcholné výkony počas tropických horúčav v sobotu popoludní (http://www.topky.sk/cl/10/1347761/Uzivajte-si-horucu-sobotu--V-nedelu-sa-ochladi-a-mozno-aj-sprchne: Najvyššia teplota sa môže vyšplhať až na 28 stupňov, na horách okolo 14).

RuKotianovci prišli o kľúčového hráča Michala ešte pred stretnutím, na zraz RoKotianovcov negatívne zapôsobila nepozornosť pri čítaní smsiek: kým Robo s Jakubom a Bagírom hľadali Mateja na železničnej stanici, Matej očakával zvyšok tímu na stanici autobusovej.
Zmeny oproti plánovanej účasti prinútili k zmenám v tímoch – napokon hrali starí R+R (54+52) proti mladým M+J+A (25+23+8), čo sa napokon z hľadiska medzirodinnej rivality ukázalo ako pozitívny faktor.


Hokejbalový/florbalový zápas sa skončil v normálnom hracom čase (2x10 minút) nerozhodne 12:12, čomu napomohlo, že posledný gól detí platil za tri. Do istej miery išlo o kompenzáciu uvažovania dedkov za nepriaznivého stavu 4:6, keď navrhovali vekový bonus 1 gól za každý rok nad vekovú hranicu 100 rokov. (K situácii, keď by sa za každý rok pod túto hranicu navyše odpočítaval jeden gól, nemuselo dôjsť, lebo v druhej polovici zápasu sa začala prejavovať herná zrelosť dedkov a mnohoročné skúsenosti pri zakončovaní šancí.) Museli rozhodnúť samostatné nájazdy, ktoré dedkovia s prehľadom vyhrali (treba však priznať, že Jakub v tom čase venčil Bagíra, ktorý prejavoval značný nepokoj, mylne interpretovaný postrehom, že mu asi treba srať – tým sa navyše Jakub dostal do pozície, že ako jediný remizoval.)


Futbalový zápas dopadol podobne – výsledkom bola remíza 9:9, tentoraz však férová, aj keď treba priznať, že vyrovnávajúci gól dosiahli dedkovia asi až v nadstavenom čase (v každom prípade ihneď po vyrovnaní uplynula časomiera, nastavená na 2x10 minút). Rozhodoval penaltový rozstrel so špeciálnym obsadením – za deti kopali penalty všetci traja, ale chytal iba Matej, lebo Kubo má zlomený malíček a Alexa sme nechceli ohrozovať na živote. Podobne ako pri samostatných nájazdoch aj tu sa prejavila vyššia kvalita a zápasová prax dedkov.

Nedostatkom nultého ročníka bolo jedine to, že priľahlá krčma sa otvára až o 17. hodine, čo musíme zvažovať pri budúcom začiatku 1. ročníka Kotian Kapu. A ešte fakt, že Kubo nevzal foťák.

Sumár zápasov a strelcov, ako aj fotogalériu plánujeme zaznamenávať až od 1. ročníka/mesačníka.