Choď na obsah Choď na menu
 


JEDNODUCHO REAL

8. 5. 2010

 

„SME PRESVEDČENÍ, ŽE PRÁVE TY, DAVID, SI HRÁČOM, KTORÝ EŠTE REALU CHÝBAL,“ POZNAMENAL VLANI V LETE FLORENTINO PEREZ, PREZIDENT FUTBALOVÉHO KLUBU REAL MADRID. ROK PRED BECKHAMOM DO TÍMU SNOV PRIŠIEL RONALDO. ROK PRED RONALDOM ZINEDINE ZIDANE. ROK PRED ZIDANOM LUIS FIGO. RAÚL A ROBERTO CARLOS TU UŽ BOLI. JEDNODUCHO REALITA. JEDNODUCHO REAL.

Sú ponuky, ktoré sa neodmietajú. Ponuka hrať za Real Madrid patrí medzi tie najvysnívanejšie. Napokon, ani Real Madrid neponúka svoj dres hocikomu, iba tým najlepším. Deväť víťazstiev v Pohári európskych majstrov a Lige majstrov, z toho päťkrát za sebou v rokoch 19551960, dvakrát pohár UEFA, šesť víťazstiev v Superpohári a tri v Interkontinentálnom pohári, 29 španielskych ligových titulov, sedemnásť víťazstiev v španielskom pohári totiž zaväzuje, aby miesto v bielom balete zaujali tí, čo tam jednoducho patria. Určite bolo aj sympatické, že futbalisti Realu svoju kvalitu dokázali aj v čase najsymbolickejšom - a v roku 2002, keď si nielen priaznivci kráľovského tímu pripomínali 100. výročie založenia klubu, zvíťazili v troch najprestížnejších súbojoch: v Lige majstrov, v Superpohári aj Interkontinentálnom pohári.

Bez konkurencie

V žiadnom inom futbalovom klube sa nestretla taká vysoká koncentrácia kvality ako v madridskom Reale - v jeho drese momentálne pobehujú po ihrisku najlepší svetoví futbalisti posledného desaťročia. Od roku 1996 je brazílsky stredopoliar Rivaldo jediným futbalistom roka, kto neoblieka dres bieleho baletu. Ronaldo aj Zidane získali trofej najlepšieho svetového futbalistu trikrát, Luis Figo raz. David Beckham bol v tejto ankete FIFA dvakrát druhý, Roberto Carlos bol raz druhý a Raúl raz tretí. Ronaldo aj Zidane so svojimi reprezentačnými tímami získali posledné dva tituly majstrov sveta - Ronaldo v roku 2002, Zidane v roku 1998, k čomu pridal aj titul majstra Európy v roku 2000. V roku 2003 obsadili hráči Realu Madrid v tejto ankete prvé (Zinedine Zidane), tretie (Ronaldo), piate (Roberto Carlos), siedme (David Beckham), ôsme (Raúl) a jedenáste miesto (Luis Figo). Žiadny iný tím neinvestoval do nákupov svetových značiek toľko financií - Realu v tomto môže konkurovať snáď len londýnska Chelsea vďaka peniazom ruského ropného magnáta Romana Abramoviča. V tabuľke najväčších svetových prestupov patria tie madridské k najlukratívnejším. Luisa Figa získal Madrid za 61 miliónov eúr, Zidana dokonca za 72 miliónov eúr, Ronalda za 45 miliónov a Beckhama za 25 miliónov libier. A ak sa niekomu zdajú tieto sumy premrštené, len za predaj dresov Ronalda a Davida Beckhama inkasoval madridský klub niekoľko desiatok miliónov eúr. Sezónu 2002/3 ukončil Real po prvýkrát v histórii ako ziskový, keď si na účet pripísal vyše deväť miliónov eúr a po tejto sezóne počíta so ziskom takmer 60 miliónov. Hlavné príjmy má klub zo sponzorských zmlúv, za televízne prenosy, predaj vstupeniek a obchod so suvenírmi. Znie až neuveriteľne, že v minulej sezóne bol štadión Realu s výnimkou dvoch zápasov vždy vypredaný - a že bolo predaných vyše milión dresov hráčov Realu (cena jedného dresu prevyšuje 70 eúr).

Koho ešte nemajú?

Prezident Florentino Perez sa pri svojom nástupe rozhodol z mužstva, ktoré FIFA uznala za najslávnejší klub 20. storočia, vytvoriť aj najväčší klub 21. storočia. Zrejme nastal čas získať hviezdu do stredu obrany, ktorá je po odchode predsa len postaršieho a už pomalšieho Hierra achillovou pätou madridského veľkoklubu. Dnes je ešte ťažké odhadnúť, kto bude po tomto lete predlžovať líniu z posledných rokov: Luis Filipe Madeira Caeiro Figo - Zinedine Zidane - Ronaldo Luiz Nazario de Lima - David Robert Joseph Beckham. Alessandro Nesta z AC Miláno? Rio Ferdinand z Manchestru United? Alebo uprednostnia madridskí majitelia holandského superútočníka Ruuda van Nistelroya, ktorému tak chýba jeho bývalý spoluhráč David Beckham? „Becks tu chýba ako hráč aj ako človek,“ povedal Ruud van Nistelroy pred niekoľkými týždňami, keď sa jeho klubu míľovými krokmi vzdiaľoval anglický titul. Mohlo by sa zdať, že takémuto „dream teamu“, ako nazval madridský tím po príchode Ronalda práve Zidane, nemôže nikto odolať. Znechutenie časti verejnosti voči takémuto zgrupovaniu najlepších svetových hráčov bolo logické, a názor, že nikto nebude mať proti takémuto tímu šancu, bol veľmi rozšírený. Na druhej strane vďaka niektorým vydareným zápasom mohol futbalový fajnšmeker vidieť, ako vyzerá skutočný futbalový raj. Lopta je však guľatá, či ako hovoril vynikajúci český tréner Tomáš Pospíchal, „futbal nemá logiku“. A tak hoci sa Realu vlani podarilo po strhujúcich zápasoch vyradiť Manchester United, vylámal si zuby na Juventuse Turín. Stará dáma z Turína zasa, súc oslabená o Pavla Nedvěda, podľahla Maldiniho AC Milánu. Aká by už bola šľahačka bez jahody - vlaňajšie finále Ligy majstrov sa konalo práve na štadióne Manchesteru United Old Trafford, kam sa červení diabli nedostali aj vinou konfliktu Fergussona s Beckhamom. Napätá situácia bola v kráľovskom klube aj pred tohtoročným rozhodujúcim vyraďovacím zápasom s Bayernom Mníchov - za udretie protihráča dostal stop na dva zápasy Roberto Carlos, v ligovom zápase sa zranil Ronaldo a o hernej kríze Davida Beckhama vtipne informovali španielské médiá: Beckham sa potuloval po ihrisku, akoby stratil mapu. Kto by si už v takej chvíli nepripomenul bonmot vynikajúceho anglického útočníka Gary Linekera, znechuteného buldočou vytrvalosťou nemeckých futbalistov - futbal je hra, ktorú hrajú s loptou proti sebe dve jedenástky a nakoniec vyhrajú Nemci. V takej chvíli sa však ukázala opodstatnenosť postrehu, pochádzajúceho ešte z čias, keď Zidane hrával za Juventus: samotní talianski hráči hovorili, že keď nevedia, čo majú urobiť s loptou, tak ju nahrajú jemu a Zinedin vždy niečo vymyslí. A keďže v ňom zostala obratnosť z detských rokov, keď sa venoval judu, svojím volejom vo výskoku nedal žiadnu šancu brankárovi Bayernu Mníchov Oliverovi Kahnovi.

Na Olympe i na dne

A ni život tých najlepších nie je prechádzkou ružovým sadom - pri takej konkurencii, aká vládne vo svetovom futbale, dostať sa na Olymp na štadióne Santiaga Bernabea a mať na svojej strane vyše 80 tisíc domácich fanúšikov, nestačí iba talent. Tobôž ak ide o synov londýnskeho kúrenára, alžírskych prisťahovalcov do Marseille a pracovníkov telefonickej spoločnosti z predmestia Ria de Janeiro. A ak Ronaldo oslavuje narodeniny 18. aj 22. septembra, dôvod je aj neuveriteľný, aj prozaický - jeho otec štyri dni zháňal desať dolárov na to, aby ho mohol dať zapísať do matriky. Cesta na Olymp však má nielen svoje slávne dni, keď Zidane, Ronaldo či Beckham dvíhali nad hlavu trofeje najcennejšie. Kto z futbalových fans by mohol zabudnúť na spanilú jazdu brazílskych kanárikov v roku 1998, keď sa o ich titule takmer nepochybovalo - a zrazu na finálový zápas nastúpil Ronaldo ako bez duše a dodnes nie je jasné, čo sa stalo v brazílskej šatni pred zápasom. Podľa niektorých informácií Ronalda našiel Roberto Carlos ležať v bezvedomí - čo muselo otriasť aj silnejším mužstvom, ako bolo vtedajšie brazílske. Možno až v tomto momente si uvedomil tréner Zagalo, že bolo chybou nevziať na šampionát Romária, lebo po celý zápas s Francúzskom sa nenašiel v jeho tíme nikto, kto by zdvihol hlavu a vyrovnal sa Zidanovi, strelcovi dvoch gólov. Dunga, Rivaldo či Bebeto toho neboli schopní. Kto by mohol zabudnúť na to, ako hlúpo zareagoval David Beckham na faul argentínskeho futbalistu Diega Simeoneho v osemfinále majstrovstiev sveta 1998 a oplácal, za čo videl červenú kartu. Oslabené Anglicko prehralo s Argentínou v predĺžení a reakcia anglických fanúšikov a médií bola brutálna. Trvalo niekoľko rokov, kým si David získal späť ich dôveru a stal sa dokonca aj milovaným reprezentačným kapitánom. Na tej ceste bolo niekoľko titulov s Manchestrom United, víťazstvo v Lige majstrov s nenapodobiteľnou koncovkou proti Bayernu Mníchov a premenená rozhodujúca penalta v zápase s Argentínou na posledných majstrovstvách sveta v Japonsku. A kto by mohol zabudnúť na ten smutný futbalový precedens, keď francúzsky majster sveta z roku 1998 o štyri roky neskôr ani nepostúpil zo skupiny svetového šampionátu a nestrelil ani jeden jediný gól. Zranenia zabránili hrdinovi finále ’98 Zidanovi, aby nastúpil v prvých dvoch zápasoch proti Senegalu a Uruguaju, a keď išlo v poslednom zápase skupiny proti Dánsku o všetko, bol zo Zidana iba tieň. Podobný tomu Ronaldovmu spred štyroch rokov. Bohyňa spravodlivosti alebo rovnováhy zasa dožičila práve Ronaldovi, aby sa zo svojich vleklých zranení vystrábil v pravý čas a stal sa nielen majstrom sveta, ale aj najlepším strelcom svetového šampionátu. Po troch šampionátoch má na svojom konte dvanásť presných zásahov a tesne nasleduje Gerda Müllera s trinástimi a Leonidasa so štrnástimi gólmi. Ronaldo má však iba 28 rokov a prinajmenej jedny majstrovstvá pred sebou. A koľko bolo iných podobných tragédií? Zoznam by bol neuveriteľne dlhý - zraneniami počnúc, podivnými rozhodnutiami rozhodcov či nepremenenými penaltami pokračujúc a hlúpymi faulami končiac ako bol naposledy ten Nedvědov vlani v semifinále Ligy majstrov práve proti Realu Madrid. Žltá karta za nepochopiteľný faul v strede ihriska ho stála účasť vo finále proti AC Miláno. Možno práve v tej sekunde prišiel o jedinečnú možnosť zdvíhať nad hlavu trofej Ligy majstrov. Zlatá kopačka France Football pre najlepšieho európskeho futbalistu za rok 2003 je skvelou náplasťou - ale predsa len náplasťou.

Sir verzus Rad britského impéria

Spory medzi sirom Alexom Fergussonom a Davidom Beckhamom, ktoré vyvrcholili práve pred vlaňajšími štvrťfinálovými zápasmi s Realom Madrid, dospeli až do pozoruhodnej koncovky. Dlhodobé spory medzi Fergussonom a Beckhamom - okorenené tým, že po prehratom ligovom zápase kopol tréner do kopačky ležiacej v šatni tak nešťastne, že zranil Beckhama na obočí, ktorý sa na neho vrhol a od seba ich odtrhli len Davidovi spoluhráči - vyústili do trénerovho rozhodnutia, že na kľúčovom zápase roka bude Beckham sedieť iba na lavičke náhradníkov. Zrejme sa nedá v tomto momente necitovať niekoľko pasáží tohto zápasu podľa Davida Beckhama z jeho knihy Tak to vidím ja (Šport Press, 2003). Vráťme sa teda do vlaňajšieho štvrťfinále - doma zvíťazil Real 3:1, na Old Trafforde po hodine hry vedie Real Madrid na ihrisku súpera 3:2, všetky tri góly dal Ronaldo a na zápas konečne nastupuje David: „Ak som si vychutnal Ronaldove chvíle, svoje som si vychutnal ešte väčšmi. Zahrávali sme voľný kop z hranice ich šestnástky, kúsok napravo od poloblúka. Keby som si mohol vybrať, radšej by som ho kopal o meter-dva ďalej od bránky. Čím ste k nej bližšie, tým rýchlejšie musíte dostať loptu hore a potom dolu, aby ste obohrali súperov múr a brankára. Z tejto vzdialenosti a proti tomuto súperovi to bolo dosť neisté... Pred sebou mám loptu. Za múrom sa črtá biela žrď bránky. Loptu treba trafiť správnym miestom na kopačke pod správnym uhlom. Rozbeh. Kop. Po toľkom trénovaní človek inštinktívne vie, že to letí, kam treba. Vyskočil som ešte prv, ako lopta vletela za Casillasov chrbát. Oslavoval som svoj najlepší voľný kop v drese Manchestru United.“ A ako z iného sveta - nie toho, kde sa hrá o obrovské peniaze - vyzerajú Davidove poznámky o jeho komunikácii s hráčmi Realu ešte počas tohto zápasu: „Z ničoho nič začali padať zo strany hráčov Realu otázky, hoci futbalový boj zúril, len sa tak iskrilo. Najprv to bol Guti. Keď popri mne bežal, spýtal sa, či si s ním po zápase vymením dres. Potom sa na mňa usmial Roberto Carlos: Prídeš hrať za nás? Prešlo desať minút a ozval sa Zidane: David? Dáš dres?“ Hoci dal Beckham v tomto zápase ešte jeden gól, na postup to nestačilo. Hráč pre United zrodený a Unitedom odchovaný, už mentálne smeroval inam. Napriek tomu, že Manchester United získal ďalší ligový titul aj Davidovou zásluhou, rozchod Fergussona s Beckhamom bol definitívny. A ak si niekto želal zopakovanie súboja oboch týchto velikánov v tohtoročnej Lige majstrov, musel byť sklamaný - lebo prehrať po neuznanom regulárnom góle, ako sa to stalo manchesterským red devils v osemfinálovom súboji s FC Porto, to tímu sira Fergussona neželal ani najväčší Beckhamov fanúšik. Na lahôdku, akou by bol súboj sira Alexa s nositeľom Radu britského impéria, ktorý dostal vlani v novembri Beckham od britskej kráľovnej Alžbety II. za propagáciu Británie vo svete prostredníctvom športu a mimošportových aktivít, si teda treba počkať prinajmenej do ďalšej sezóny.

Vzťahy medzi hviezdami

Dať dokopy toľko skvelých hráčov ako v Reale a vytvoriť z nich teamwork je nesmierna ťažká úloha - ani oveľa pevnejšie a menej konkurenčné vzťahy nevydržia, ak medzi nimi nefunguje chémia. Mnohým tímom prospieva, ak majú iba jedného šéfa a ak ostatní hráči toto rozdelenie rol akceptujú. Veď nielen českí hokejoví fanúšikovia si pamätajú, ako sa v jednom tíme nezhodli ich hokejové hviezdy Jágr a Reichel a ako vyhoreli na majstrovstvách sveta. V slovenských pohostinstvách sa zasa búrlivo diskutovalo o probléme, ak mali v jednom tíme nastúpiť Ľubomír Moravčík a Peter Dubovský. Zato v Reale je „šéfov“ nadmieru - vďaka postupnému nakupovaniu hviezd sa ich koncentrácia zvyšovala len postupne. Aj tak však vznikol problém s dvoma pravými záložníkmi Figom a Beckhamom - na prvom priateľskom zápase sa však Figo presunul na ľavú stranu zálohy a synergický efekt nezmizol. Do šatne Realu nevidno, ale navonok to klape dokonca sa dokážu zhodnúť aj na tom, kto bude kopať priame kopy spoza šestnástky. Z tej nesmiernej konkurencie musí byť vydesený akýkoľvek brankár, pretože zahrávať môže ktorákoľvek z hviezd. Či už si postaví loptu Roberto Carlos, Zidane, Raúl, Figo, Ronaldo alebo Beckham, vždy nastane medzi žrďami najvyššia pohotovosť. Jedno sa hviezdam bieleho baletu uprieť nedá - že pre uchytenie sa „nováčikov“ v tíme urobili navzájom naozaj dosť. Ronaldo sa potešil Beckhamovmu príchodu porovnateľne s tým, ako Ronaldov príchod komentoval Zinedine Zidane. Keď pred dvoma rokmi vyšlo najavo, že po majstrovstvách sveta vo futbale opustí Ronaldo Inter Miláno, Zidane vyhlásil: „Nik nepredpokladal, že sa niekedy podarí zostaviť takéto mužstvo. Nikomu sa ani v najdivokejších snoch nesnívalo, že sa v jednom tíme zíde toľko kvalitných futbalistov. Ak budeme všetci zdraví, bude veľmi ťažké vyhrať nad nami.“ A rok po týchto Zidanových slovách Ronaldo nadšene privítal Beckhama: „Všetci sme radi, že ho máme. Určite nám v budúcnosti veľmi pomôže.“ Hľadať prvého medzi rovnými je v takomto tíme náročné - nejestvuje však zrejme iný futbalový klub, kde by svetovou aj tímovou jednotkou mohla byť celá polovica mužstva.

Hviezdy Realu

Zinedine Zidane
Narodený: 23. júna 1972 v Marseille
Kariéra: AS Cannes (1988-1992), Girondins Bordeaux (1992-1996), Juventus Turín (19962001), Real Madrid (2001-)
Najväčšie úspechy: majster sveta 1998, majster Európy 2000, trojnásobný najlepší hráč sveta (1998, 2000, 2003), víťaz Zlatej lopty France Football (1998), víťaz a dvojnásobný finalista Ligy majstrov v drese Realu aj Juventusu

Ronaldo
Narodený: 22. septembra 1976 v Bento Ribeiro
Kariéra: Sao Cristovao, Cruzeiro, PSV Eidhoven (1995-96), FC Barcelona (1996-97), Inter Miláno (1997-2002), Real Madrid (2002 -)
Najväčšie úspechy: dvojnásobný majster sveta 1994 a 2002, strieborný na MS 1998, najlepší strelec na MS 2002, trojnásobný najlepší hráč sveta (1996, 1997, 2002), dvojnásobný držiteľ Zlatej lopty France Football (1997, 2002), víťaz PVP (1997 a 1999) a Pohára UEFA (1998)

Raúl
Narodený: 27. júna 1977 v Madride
Kariéra: Real Madrid (1994 - )
Najväčšie úspechy: tretí najlepší hráč sveta (2001), víťaz Ligy majstrov (1998, 2000, 2002)

Roberto Carlos
Narodený: 10. apríla 1973 v Sao Paulo
Kariéra: Inter Miláno (1995-1996), Real Madrid (1996 -)
Najväčšie úspechy: majster sveta 2002, strieborný na MS 1998, druhý najlepší futbalista sveta (1997), víťaz Ligy majstrov (1998, 2000, 2002)

Luis Figo
Narodený: 4. novembra 1972 v Lisabone
Kariéra: Sporting Lisabon (1995-1996), FC Barcelona (1996-2000), Real Madrid (2000 - )
Najväčšie úspechy: najlepší hráč sveta (2001), druhý najlepší hráč sveta (2000), víťaz ankety France Footbal (2000), víťaz Ligy majstrov (2002)

David Beckham
Narodený: 2. mája 1975 v Leytonstone (V. Británia)
Kariéra: Manchester United (1994-2003), Real Madrid (2003 -)
Najväčšie úspechy: dvakrát druhý v ankete FIFA o najlepšieho svetového hráča (2000, 2001), druhý v ankete France Football (1999), víťaz Ligy majstrov (1999)