Choď na obsah Choď na menu
 


Ružomberský sen sa končí

21. 9. 2009
 



Beží posledná minúta (možno) posledného euroligového zápasu v Ružomberku a domáce basketbalistky vedú nad talianskym Schiom 99:66. Tisíctristo divákov (čo by dal futbalový Inter za takúto návštevnosť?) v hale dúfa, že padne stovka, podvedome túžia po peknej rozlúčke s vrcholovým basketbalom na Liptove. Líderka mužstva Bieliková to tiež tuší. Bojuje ako vždy až do konca, posiela dve stopercentné prihrávky. Prvú pod kôš, druhú do brejku Veselovej. Ale dievčatám nie je súdené doviesť zápas do takejto koncovky. "Asi bolo symbolické," hovorí na druhý deň Iveta Bieliková, "že nám ani toto nevyšlo."

Čo sa vlastne stalo?

"Sponzor si začal klásť neprijateľné podmienky," hovorí trénerka Natália Hejková a nevie si to vysvetliť, lebo "na Slovensku neexistuje lepší športový produkt ako my, máme dlhodobú výkonnosť a dobré výsledky". Predseda predstavenstva SCP Ružomberok Miloslav Čurilla to však vidí inak: "Základný problém je v tom, že basketbal nie je pre SCP marketingovo atraktívny produkt, podniku nič efektívne neprinesie." Podľa neho predseda basketbalového klubu Jozef Smolek (dnes už bývalý, lebo vo štvrtok 20. februára z funkcie odstúpil) zle manažoval klub a jeho zásadnou chybou bolo, že nakontrahoval s hráčkami zmluvy, na ktoré v klube nemali peniaze. Všetci zainteresovaní - aj ružomberský primátor Juraj Čech - hovoria, že vlani v auguste SCP podpísal zmluvu s mestom a zaviazal sa v nej, že do basketbalu každý rok prinesie 15 miliónov korún. Podmienil to však transferom hráčok aj hráčskej licencie do nového klubu, ktorý založilo nové občianske združenie vlani v auguste. (SCP rovnako dáva 15 miliónov na ružomberský futbal a prispieva aj na chod Katolíckej univerzity a na iné aktivity v meste.)

Rozdiel medzi 15 a 40.

Podľa Smoleka aj Hejkovej však na prevádzku klubu, ktorý hrá euroligu, treba približne 40 miliónov korún. Aj tak sú vraj medzi európskymi družstvami absolútne najchudobnejším klubom. Ich námietky voči predstavám SCP o financovaní basketbalu sú úplne logické - hráčky typu Bielikovej, Veselovej, Kováčovej alebo Pavlíčkovej majú na basketbalovom trhu vysokú cenu (napokon, má ju aj Hejková, ktorá pred sezónou odmietla dvadsaťnásobne výhodnejší kontrakt v zahraničí) a ak ich chce niekto v tíme udržať, musí ich aj primerane alebo aspoň porovnateľne zaplatiť.

Konflikt ekonomiky a športu.

Vyčítať vedeniu SCP ekonomické videnie problému nemožno - sami si musia zvážiť, či sú peniaze do športu vhodne investované. Takisto však nemožno žiadať od hráčok a od ich vedenia, aby išli svojimi príjmami hlboko pod svoju európsku cenu, ktorú sú im ochotné vyplatiť v iných kluboch. Hejková potvrdzuje, že uplynulú sezónu skončili s dlhom vyše 11 miliónov korún, ale ešte v máji sa SCP zaviazalo, že bude dávať na basketbal 15 miliónov korún. Trénerka a manažér Smolek predpokladali, že tých 15 miliónov je na zvyšok roka. Neskôr sa však dozvedeli, že to bolo na celý rok a do konca roka im teda zostal iba jeden milión. Chudobný príbuzný. "Vždy sme hrali s rozpočtom, ktorý nestačil," hovorí Hejková. "Po podpísaní tejto zmluvy sme vedeli, že to s 15 miliónmi bude veľmi ťažké, ale počítali sme s tým, že do decembra máme 15 miliónov, potom 7,5 na ďalšiu polovicu sezóny, takže budeme musieť ešte niečo pozháňať, aby sme prežili. S tým sme žili až do júla... No a v júli sme sa dozvedeli, že nám budú dávať 15 miliónov, ale napriek tomu, že bola zmluva podpísaná v máji, 14 miliónov sme si už minuli v prvej časti sezóny a na zvyšok roka nám zostal už len milión. Zmluvy s hráčkami boli podpísané ešte pred koncom predchádzajúcej sezóny. Dostali sme však prísľub, že sa všetko bude riešiť a tieto prísľuby trvajú dodnes (20. februára - pozn. redakcie). Ten zostávajúci milión sme horko-ťažko dostali od SCP až v decembri, ale v podstate tie peniaze nikdy nešli na vyplatenie hráčok, ale na to, aby sme vôbec mohli odohrať zápasy. Odohrávali sme ich jednak za ten milión, jednak za pomoci ministerstva školstva, ktoré nám prepláca istú časť výdavkov na cestovanie. Pomohlo nám aj mesto," konkretizuje situáciu ružomberská trénerka. Za celú doterajšiu sezónu teda hráčky nevideli žiadne peniaze, Hejková míňa "svoj dôchodok", na zápas do Bourges odišli vďaka jednému sponzorovi a zápas vo Vilniuse - aj keď v takmer kompletnej zostave hviezdneho tímu - môže byť aj nadlho posledným na takejto úrovni.

Môže byť basketbal ziskový?

Hejková upozorňuje aj na to, že basketbalový tím vlastne nemôže byť ziskový a pripomína zarážajúci fakt, že kluby za predaj hráčok do zahraničia nevidia ani korunu. Kým napríklad poľská Gdynia aj prostredníctvom olympijského výboru financuje plat dvojmetrovej pivotky Dydekovej (podľa denníka Sme má táto hráčka ročne 220-tisíc dolárov, t. j. približne deväť miliónov korún), na Slovensku sa nenájdu prostriedky, aby zachránili pre túto krajinku jediný dlhodobo vrcholový športový tím. Na slová, že na internete sa objavila zúfalá výzva fanúšikov, aby zbierkou zachránil klub, Hejková reaguje, že by to musela byť okamžitá injekcia, a nie malá - považovala by to však za hanbu.

Čo ponúka SCP.

Čurilla je presvedčený, že ponúka riešenie pre budúcnosť - hráčky by vraj mali prejsť do nového klubu, kde by sa s nimi uzavreli nové zmluvy. Nie však v takej výške ako v pôvodnom klube, o výške kontraktov sa však nechcel presnejšie vyjadriť. Nový klub by vraj prevzal aj záväzky starého klubu voči hráčkam, splácal by ich však podľa svojich možností a zrejme nie v plnej výške. Na tom by sa mal podieľať aj nový potenciálny sponzor, ktorého meno tiež nechcel prezradiť. Čurilla nezaprie svoju ekonomickú podstatu - v čele nového klubu budú zástupcovia sponzorov, klub musí fungovať na báze vyrovnaného rozpočtu a každá koruna bude schválená orgánmi klubu. Sponzori chcú vstupovať už do procesu rokovania a uzatvárania zmlúv s hráčkami. Hejkovú všetci považujú za skvelú trénerku, Smolekovi však vedenie SCP nedôveruje.

Kto v Ružomberku zostane?

Toto všetko zaznelo počas rozhovoru na ružomberskom mestskom úrade 20. februára. Ešte počas našej návštevy prišiel nový štatutárny zástupca klubu Ivan Borovský a oznámil, že Smolek odstúpil zo svojej funkcie. Kľúčovou úlohou nového štatutára bolo "uzavrieť transformáciu basketbalového klubu na nový Mestský basketbalový klub" a previesť doň čo najviac hráčok do 1. marca. V čase uzávierky týchto stránok FORMÁTU bolo jasné, že do nového klubu neprestúpi ani Pavlíčková, ani Veselová, čo mimoriadne oslabuje sily a šance tímu obstáť v silnej medzinárodnej konkurencii. Veselová Hejkovej oznámila, že posledný zápas vo Vilniuse dohrá, lebo tak jej velí športová česť, ale že v Ružomberku nezostane, lebo nemôže hrať ďalej za vlastné, cituje hráčku jej trénerka. Ostatné hráčky možno zmluvy aj pod tlakom svojej sociálnej situácie podpíšu, ak to však neurobí Hejková a Bieliková, "tak tu nikto nezostane", hovorí Smolek. Aj Hejková však zdôraznila, že "hráčky majú teraz poslednú šancu odísť z klubu, pretože v eurolige je možný prestupový termín do konca februára a ak chcú hrať v iných zahraničných kluboch, je koniec februára posledná šanca na prestupy". "Alebo skončia s basketbalom," dodáva trénerka, pretože "ony všetky a nakoniec aj ja celú sezónu hráme za vlastné. Nie sú ničím viazané, lebo klub neplní podmienky zmluvy, takže môžu odísť. Nemáme právo ani páky na to, aby sme ich tu udržali."

Ružomberok nie je jediný.

Problémy s peniazmi majú aj inde - napríklad prešovský druholigový futbal je pred zánikom a prezident klubu S. Grega vyzval verejnosť, aby zachránila svoj klub. Na platoch klub dlhuje hráčom pol milióna korún. Futbalisti bratislavského Slovana pred začiatkom jarnej sezóny tiež niekoľko dní netrénovali, štvrtoligový anglický klub York City dočasne zachránili fanúšikovia, ktorí vyzbierali pre svoj tím 50-tisíc libier.

Basketbal alebo lieky?

Mnohým ľuďom na Slovensku sa môžu zdať problémy ružomberského basketbalu vzdialené. Najmä ak je nepríjemnou skutočnosťou, že krajina nemá peniaze na lieky, školské pomôcky, toaletný papier v nemocniciach, ak sa dôchodcovia a sociálne slabšie rodiny obávajú platieb za recepty a návštevy u lekára. Rovnako však asi treba znovu a znovu pripomenúť (oprúc sa o Catom st. ustavične opakované, že Kartágo musí byť zničené), že oddialenie bankrotu Devín banky, za ktoré má zodpovednosť nielen vedenie banky, ale aj vedenie krajiny, premiérom Dzurindom počnúc a guvernérom NBS Juskom končiac, stálo spoločnosť toľko, že by sa za to dali nakúpiť počítače na každú lavicu každej triedy každej základnej školy na Slovensku... Že na daňových nedoplatkoch chýba tejto krajine vyše 70 miliárd korún, že reštrukturalizácia bánk stála daňových poplatníkov vyše 100 miliárd korún, že o stovky miliónov korún prichádza krajina a jej občania nekompetentným predajom strategických podnikov... A že všetky tieto prehrešky súčasnej a bývalých vlád sa niekde musia prejaviť. Napríklad v tom, že na investície do mládeže - vzdelávacie, športové a iné - niet peňazí. V tom, že si v domácich pomeroch nevieme udržať jednu kvalitnú športovú súťaž, dokonca ani to najkvalitnejšie domáce športové družstvo. Že ak chceme vidieť vrcholný športový výkon slovenského športovca, musíme čakať na zápasy NHL, Premier League alebo turnaj vo Wimbledone.

NEMAME SRDCE TO TAKTO DRASTICKY DOKONCIT - odpovedá na našu SMS-ku Bieliková a ďakuje za gratuláciu k ligovému víťazstvu v Poprade. Majster vyhral o 60 bodov - jeho slávne dni sú však zrejme spočítané.