Choď na obsah Choď na menu
 


Dohoda na podstatnom, detaily počkajú

26. 6. 2010

Desať dní po nečakanom víťazstve v parlamentných voľbách sa dohodli štyri neľavicové strany pod vedením líderky Ivety Radičovej na tom podstatnom pre krajinu; a veci podstatné pre strany a ich voličov odložili na neskôr. Ak teda predpokladáme, že   konsolidácia  verejných financií, zastavenie zadlžovania krajiny, boj proti korupcii a transparentnosť verejného obstarávania a zásadné zmeny v súdnictve sú podstatnejšie ako napríklad dekriminalizácia používania marihuany. Na druhej strane, viacerí analytici si už všimli, že strany zrejme pri vytváraní kompromisu uprednostnili variant, aby sa do programu vlády nedostali tézy, voči ktorým majú odpor, a to aj na úkor vlastných priorít (čiže KDH obetovalo výhrady vo svedomí, aby cenou za ne neboli napríklad registrované partnerstvá).Isteže, možno byť hnidopišským pozorovateľom a vyčítať stranám, že ustúpili od tém, vďaka ktorým získali nemalú podporu voličov, ak však v ten istý deň, ako boli zverejnené programové tézy novej vlády, zverejní ministerstvo financií, že počíta s viac ako miliardovým výpadkom príjmov a na budúci rok by ten výpadok mal byť v porovnaní s plánom nižší o 1,4 miliardy eur, aj najväčší kverulant by mal pochopiť, že situácia je oveľa vážnejšia, než ako ju doteraz prezentoval odchádzajúci premiér Fico.
Ten dnes na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom priznal, že nie je schopný zostaviť vládu a tanečným krokom odchádza do opozície, odkiaľ bude tvrdým a dôsledným kritikom neľavicového koaličného bloku budúcej premiérky Radičovej a jeho resuscitácie verejných financií. Vedome pritom zabudnúc, v akom tristnom stave zanechal krajinu svojim nástupcom. Napokon, ako povedal na jednom predvolebnom stretnutí predseda Slobody a solidarity Richard Sulík, každý by mal robiť to, čo vie najlepšie - teda pravica vládnuť a Fico z opozície kritizovať.
Je jasné, že vládnutie štvorkoalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd bude komplikované, pretože viac či menej výrazné odlišnosti v programoch a prioritách si budú vyžadovať kompromis ako ústrednú pracovnú metódu, čo je zárodkom trvalej nespokojnosti. Ak si však uvedomíme, že stav verejných financií je oveľa horší, ako sa očakávalo, že zadlžovanie krajiny patrí k najrýchlejším v eurozóne, že nezamestnanosť je najvyššia za posledné štyri roky, že Slovensko postihli katastrofálne záplavy a veľká časť samosprávy je pred kolapsom, zdá sa byť priam ako zásahom vyššej moci, že v týchto voľbách prepadla bývalá vláda a že tí, ktorí už raz vyviezli krajinu z katastrofálnej situácie po Vladimírovi Mečiarovi, sa pokúsia o to isté po Robertovi Ficovi.