Choď na obsah Choď na menu
 


Ďalší spor o charakter štátu

 Začiatok výstavby automobilky Kia/Hyundai pri Žiline vyvoláva mnoho otázok - nielen o samotnej automobilke, ale hlavne o tom, aký štát a na akých základoch stavia druhá Dzurindova vláda. Stavať krajinku na porušovaní zákonov a pravdepodobne aj ústavy, znamená stavať na chorých základoch.


Štát sa správa k vlastným občanom ako gangster, povedal právny zástupca vlastníkov pôdy Marek Benedik, keď pod zámienkou archeologického prieskumu došlo k odhŕňaniu a odvážaniu ornice z pozemkov bez súhlasu ich vlastníkov. Štát sa v roku 2004 správa k vlastným občanom ako komunisti v roku 1988 počas sviečkovej demonštrácie, keď na modliacich sa občanov vyšiel s polievacími mechanizmami a pokúšal sa ich rozohnať. Pritom nešlo iba o jediné pochybenie verejných orgánov, prezentovaných najmä osobami Jána Slotu a Pavla Ruska. Spojenectvo žilinského primátora a ministra hospodárstva nikoho neprekvapí - svojimi spôsobmi majú k sebe blízko, ak presadzujú vlastný záujem. Rozdiel medzi nacionalistom so slovníkom nezamestnaného dláždiča a pseudoliberálom je mizivý. Prekvapuje však mlčanie iných politikov, najmä konzervatívnych, pre ktorých by mala byť ochrana súkromného vlastníctva a dodržiavanie zákonov vecou posvätnou. Inokedy aktívni ministri za KDH mlčia, predseda SMK Béla Bugár pre Domino fórum povedal, že vláda by sa nemala takto správať k vlastným občanom - ale to je všetko. Slová, slová, slová.

Kočner verzus Rusko

Po niekoľkých rokoch od kauzy Gamatex sa v jednom ringu opäť stretli bývalí spolužiaci a protivníci - Marián Kočner a Pavol Rusko. Pavol Rusko pre Domino fórum povedal, že "často sa zamýšľal nad tým, či bolo možné vyhnúť sa problémom, ktoré nastali. Aj po dlhých úvahách som prišiel k názoru, že nie. Že to proste bola pasca, do ktorej sme sa museli chytiť a ktorú sme museli vyriešiť, ak sme chceli mať Kiu na Slovensku". Dôvodom podľa ministra bolo, že nemali k dispozícii vyrovnané pozemky (čo spochybnil sám svojimi neskoršími rokovaniami pri Nitre). Spor podľa ministra bol jedine o výšku náhrady, kde vraj štát nemá mechanizmus, aby zaplatil požadovanú cenu. Podobne sa minister Rusko stavia aj k českej firme, ktorá ponúka majiteľom pozemkov oveľa vyššiu sumu: "Nemáme právny titul na vyplatenie vyššej sumy, nielen voči vlastníkom, ale ani voči žiadnemu ďalšiemu vlastníkovi. Z tohto dôvodu je konanie tejto firmy alebo svojho času Kočnera špekulatívne a nezmyselné." Rusko odmieta aj možnosť, že by boli nútení kúpiť pozemky od nejakej tretej osoby: "Nebudeme, lebo tým, že sa začalo stavať, sme získali čas potrebný na vyvlastnenie. To znamená, že do konca roku bude všetko nastavené tak, že pozemky budú vyvlastnené. Pre nás sa tento problém takto skončí. Nie je to riešenie, ktoré podporujem alebo z ktorého sa teším, ale je to jediné možné riešenie." A ako sa zachová minister, ak súd rozhodne, že majitelia pozemkov boli v práve alebo že pri udeľovaní stavebného povolenia neboli dodržané lehoty? Pavol Rusko tvrdí, že "ak súd rozhodne, že cena pozemkov je vyššia, tak doplatíme. Tak sú konštruované aj zmluvy. Nepredpokladám však, že sa to stane". Pritom zrejme treba pripomenúť, že spor pri Žiline sa nevedie iba o cenu pozemkov, ale o postup verejných orgánov, označovaný viacerými právnikmi za nezákonný. Pozície Mariána Kočnera sú pochopiteľne diametrálne odlišné. Svoj postoj k celej kauze opiera o názory "právnych kapacít" a tvrdí, že "pokiaľ sme právnym štátom, čo doteraz všetci naši poprední predstavitelia tvrdia, tak by sa nemalo stať, že štátna moc, ktorá sa v tomto prípade nemôže oprieť o právo, ale len o silu, by mohla zvalcovať občana a ukradnúť mu jeho majetok". Na margo českej firmy sa vyjadril, že s jej predstaviteľmi dvakrát rokoval a zdajú sa mu "ako ľudia, ktorí majú prehľad, vedia, čo chcú, a vedia, ako to dosiahnuť". Na pôvodnom stanovisku, že svoj pozemok predá aj tejto českej firme ako posledný, Kočner trvá: "Podmienka podpísania všetkých kúpnych zmlúv a až následného zaplatenia ceny je podmienkou logickou. Takto sa to robí všade, kde takéto veľké projekty robia skutoční manažéri."

Rozhodne česká firma a slovenský súd?

Príchod českej firmy, ponúkajúcej pôvodným vlastníkom takmer požadovanú sumu 350 korún za štvorcový meter, by mohol byť elegantným riešením celej neelegantnej kauzy, keď by aj vlk bol sýty, aj ovca celá. Napokon, toto je aj najlogickejšie vysvetlenie jej ponuky, keď by primátorovi a ministrovi zostala aureola investície storočia zachovaná, zákon - aspoň ten o výkupe pozemkov na základe znaleckého posudku - by zostal neporušený a česká firma by ušlý zisk dostala vykompenzovaný pri iných aktivitách. Podľa doteraz známych vyjadrení by mali majitelia pozemkov podať trestné oznámenie na žilinského primátora za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Právnych názorov spochybňujúcich činnosť žilinského primátora a ministra Ruska je viacero, napokon, podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov dostal aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Či však na vyriešenie tohto závažného sporu budú stačiť slovenské súdy, je veľmi otázne - nejestvujú argumenty, prečo by práve táto kauza mala byť vyriešená a v dohľadnom čase. Podnikateľ a vlastník parciel pri Žiline M. Kočner dúfa, že "sa zvyšok tohto národa nechce vrátiť do minulosti", a verí, že "sa dovoláme pravdy a práva aj vo vlastnej domovine. A ak nie, budeme musieť svoju špinavú bielizeň prať v štrasburskej práčke. Nebudeme ani prví, ani poslední".

Pochybenia moci

Spochybniteľná je výstavba vo verejnom záujme, pretože nie sú dodržané zákonné predpoklady. Podľa viacerých právnych názorov je vyvlastnenie prípustné iba vtedy, ak verejný záujem objektívne získa prevahu nad záujmom vlastníka, t. j. nad súkromným záujmom vlastníka na zachovaní jeho vlastníctva. Z povahy vecí potom vyplýva, že "prvoradý je verejný záujem a nie je možné, aby nad záujmom vlastníka prevážil súkromný záujem, nech ide o súkromný záujem kohokoľvek. Ak sa určitým opatrením priamo alebo nepriamo, výslovne alebo skryto (implicitne) prioritne sleduje súkromný záujem, pričom verejný záujem je akoby produktom jeho realizácie, je zrejmé, že nad vlastníckym právom prevážil súkromný (a nie verejný) záujem, čo je neprípustné". Iným pochybením verejnej moci bol samotný začiatok výstavby. Vydanie stavebného povolenia žilinským primátorom pred tým, ako nadobudlo právoplatnosť územné rozhodnutie, nielen podľa Mareka Benedika hraničí s protizákonnosťou. A o tom, že žilinský primátor nie je v tomto spore nestranný, čo si vyžaduje litera zákona, nemôže uvažovať nikto so zdravým rozumom. Napriek viacerým porušeniam zákona verejnými činiteľmi sa pri Žiline stavia - a každý, kto vie, ako sa na Slovensku zaobchádza s čiernymi stavbami oveľa menších hráčov, ako sú primátor a minister, takisto vie, ako sa skončí prípadný súdny spor, ktorý avizujú majitelia pozemkov. Budúcnosť je zjavná - Kia bude stáť, autá sa budú vyrábať, niekoľko tisíc občanov bude mať zamestnanie v súkromnom kórejskom podniku a nikoho - okrem právnych puristov a prevalcovaných majiteľov pôdy - nebude zaujímať, na akých základoch je táto stavba postavená. Podobnosť čisto náhodná so základmi komunistického štátu alebo štátu založeného po roku 1993 na porušení ústavy? Aj zakladateľ česko-slovenského štátu Masaryk tvrdil, že štáty sa udržiavajú ideami, na ktorých vznikli - a tento štát tiež nie je výnimkou. Ak beztrestne porušujú zákony predstavitelia štátu, kde môžu brať morálne oprávnenie, aby od občanov dodržiavanie zákonov vyžadovali? V spore o automobilku Kia ide o viac ako o nejakých sto miliónov korún, ktoré tvoria rozdiel medzi požiadavkami majiteľov pozemkov a ponukou štátu. Ide o jeho charakter, o postoj predstaviteľov moci k majetku občanov a dodržiavaniu zákonov. Murphyho zákon, že majetok a životy občanov sú ohrozené, ak zasadá zákonodarné zhromaždenie (v tomto prípade ak rozhoduje primátor a minister), nie je iba vtipom - na Slovensku neďaleko Žiliny je frustrujúcou skutočnosťou.

 (

Domino Fórum

20.10.2004

Politika

03

Róbert Kotian Veronika Deckerová