Rebel má Rebelov
„Igor, už konečne vystreľ!“ kričí v zime roku 1978 na striedačke tímu ZPA Prešov tréner Jaroslav Hrabčák, ale v pozadí jeho nahnevaných slov cítiť aj istý rešpekt a nebojíme sa povedať, že aj radosť pri pohľade na tento hokejový diamant. Na ľade medzi mužmi krúži dorastenec a s hokejkou vpravo hľadá optimálnu pozíciu na strelu. Alebo, to má Igor ešte radšej, na finálnu prihrávku pred bránu s vyšachovanou obranou i bezmocným brankárom.
O rok neskôr už v košickom drese privádza do zúfalstva hokejové obrany v celom Československu a na vrchole kariéry, v polovici 80. rokov tvorí spolu s Dáriusom Rusnákom a Vincentom Lukáčom jeden z najnebezpečnejších hokejových útokov, ktorý brali vážne nielen Sovieti, ale aj Kanaďania. Nesmierna láska k puku ho sprevádza celý hokejový život a neopustila dodnes. Igor Liba.
V AKCII NA ĽADE
Na zimnom štadióne v Čani sa Igor v nedeľu ráno venuje piatim žiakom – ostatní sú rozdelení na skupiny po celej ľadovej ploche. Igorovi chalani sa striedajú pri korčuľovaní pomedzi kužele, jeden z nich obchádzajú korčuľovaním vzad a po prevzatí prihrávky strieľajú na prázdnu bránu. Igor gestikuluje, pokrikuje na nich, potom vezme puk a s prehnane sklonenou hlavou, kŕčovito sledujúcou puk na hokejke, deťom názorne ukazuje, ako tristne môže vyzerať prihrávka, ak periférne nepozorujú svoje okolie. Chalani počúvajú rady hokejovej ikony a snaha o čo najlepšiu realizáciu úlohy je priam hmatateľná.
Posledné minúty tréningu hrajú deti na šírku klziska piati na piatich, v bránkach stoja dvaja tréneri a viacmenej organizujú aj obrannú hru svojich zverencov. Najbystrejšie decká už pochopili, že slabina trénerov je pri strelách vysoko nad ľadom a zneužívajú skutočnosť, že bez chráničov sú ich kouči predsa len pri brankárskych výkonoch limitovaní. Rozdiely medzi deťmi sú momentálne veľké, tí najšikovnejší môžu hrať rovno aj žiacku ligu – v nej sa možno aj naučia hrať pre kolektív. Ani o tých najslabších sa však nedá povedať, že začali korčuľovať iba pred dvoma týždňami.
NIKOHO NENÚTIME
Po tréningu sedíme v maličkej šatni trénerov a Igor hovorí, kde sa zrodila myšlienka jeho hokejovej akadémie. Napokon, stretli sme sa už vtedy, keď Zdeno Cíger otváral svoju hokejovú školu pre deti zo sociálne slabších rodín a Igor Liba bol jedným z pozvaných hostí. Už tam hovoril, že by chcel na východe niečo podobné zorganizovať. Dnes je Hokejová akadémia Igora Libu realitou.
„Máme 140 detí najmä z devätnástich dedín z okolia Čane,“ hovorí Igor, „ale chodia sem aj deti z Rožňavy, Moldavy a dokonca jeden až zo Štrby. Rozdelili sme ich do štyroch skupín, je medzi nimi až štvorročný rozdiel, ale veď podobne to bolo aj vtedy, keď som hrával ja za dorast,“ spomína na svoje hokejové detstvo Igor. Preferuje dedinské deti, pretože nie sú rozmaznané ako tie z mesta, neraz musia najprv porobiť okolo domu, až potom prídu na tréning. Tiež pozná ten povzdych Jaroslava Waltera – chýbajú nám „raubíri“ z rybníkov. „Vidím, ako sa tí chlapci menia,“ hovorí Igor. Prišli sem bez sebavedomia, boli zakríknutí, niektorí na začiatku ani nevedeli stáť na korčuliach. A dnes už s Igorom rokujú hokejoví funkcionári z Trebišova, aby získali tých najšikovnejších z jeho akadémie, lebo majú málo detí. „Aj preto som dal prihlášku, aby nás v SZĽH zaregistrovali, a tak chlapci mohli hrávať súťaže,“ hovorí Igor Liba. „Mojím cieľom je, aby dedinské deti športovali – sám som pochádzal z podobných pomerov a veľa bývalých slovenských hokejových hviezd by sa dnes na zimný štadión ani nedostalo, lebo ich rodičia by na to nemali,“ konštatuje Liba. „Nikoho do hokeja nenútime, musia to chcieť najmä deti, nielen rodičia, a mali by mať z hokeja radosť,“ znie filozofia hokejovej akadémie. „Sme tu rok a ešte sa nestalo, aby sem dieťa nechcelo chodiť, prípadne chodilo pod tlakom rodiča.“
Začiatky sa prejavujú hlavne na výsledkoch a hoci väčšinou Igorovi „rebeli“ prehrávajú, chce, aby zažili atmosféru zápasov a turnajov. Ich súpermi sú deti z Gelnice, Sabinova, Bardejova, Humenného či Michaloviec, ambíciou je však postupne sa zaradiť do oficiálnych súťaží – prihlášku na SZĽH už podali. „Spočiatku som predpokladal, že zápasy budeme hrať oveľa neskôr,“ priznáva Igor, „ale už po niekoľkých mesiacoch sme nastúpili na prvé zápasy a turnaje.“
PRAVÁ RUKA
Libovou pravou rukou sú tréneri, väčšinou bývalí hráči, či už je to Jaromír Dragan, obaja Pavlovia Valkovci, starší aj mladší, Slavomír Ilavský, Severín Gönci. Jedine Pavel Valko starší je profesionálnym trénerom, ostatní trénujú deti popri zamestnaní. Tie najmenšie učia korčuľovať štyri krasokorčuliarky – Diana Rišková, Lucia Kupčová, Alexandra Duláková a Mirka Lipčáková. Vtom nám napadne jedno meno – Helmut Balderis. Takisto začínal ako krasokorčuliar a bolo málo obratnejších hokejistov na ľade ako tento Lotyš v drese sovietskej zbornej.
Deti trénujú niekoľkokrát týždenne – vždy po vyučovaní príde na štadión jedna skupina, v sobotu majú tréning všetky štyri, v nedeľu je jeden bežný tréning a jeden špeciálny strelecký aj brankársky. „Tréningy mali aj v lete, hlavne v telocvični, lebo obratnosť týchto detí je mizerná,“ priznáva Igor. „Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo bolo u nás dobré v období socializmu, svet od nás odkukal hokejovú metodiku, hokejové školy a my dnes dobiehame to, čo sme za dvadsať rokov zameškali a napodobňujeme západné hokejové akadémie,“ so smútkom hovorí Igor.
Poplatky za hokej v akadémii nie sú vysoké, tridsať eur na mesiac pokrýva polovicu nákladov na tréningy a výjazdy na zápasy, druhú polovicu hradia sponzori, ktorí sa však na východe nehľadajú ľahko. Navyše Libova akadémia nemá takú podporu ako iné hokejové kluby v extra- a prvoligových mestách – náklady na ľad sú najväčšou položkou a hoci Čaňa vychádza v ústrety, lebo štadión patrí obci, predsa len by privítal finančnú pomoc od sponzorov alebo hokejového zväzu.
VŽDY SOM BOL REBEL
Liba netají, že tak trochu závidí podporu, akú na svoj projekt hokejovej školy detí zo sociálne slabších rodín dostal Zdeno Cíger od Poštovej banky či projektu Stars for stars. „Stačilo by mi, keby som mal podporu na prevádzku ľadu,“ tvrdí bývalý reprezentant, ktorý si zahral aj v NHL. Rok ľadu stojí 40-tisíc eur.
„Bez podpory čanianskeho starostu Michala Rečku a prevádzkovateľa štadióna Petra Buchlu by tento projekt nemohol existovať,“ konštatuje Igor Liba. Sám však vidí, ako okolie Čane ožilo hokejom, ľudia sa snažia pomôcť, ako sa dá, či už starším výstrojom, alebo aj inak. „Jeden zo sponzorov, VSE, nám kúpil prvý komplet dresov,“ hovorí Igor a s hrdosťou ukazuje na dresy v čierno-oranžových farbách a s názvom klubu Rebels.
„Prečo nie? Ja som vždy bol taký rebel, vždy som si svoje povedal,“ odpovedá na logickú otázku. „Deti ma dobíjajú pozitívnou energiou,“ reaguje na poznámku, čo ho pri tomto projekte drží, lebo prekážok pri jeho uskutočňovaní je skutočne dosť. Hovorí podobne ako Zdeno Cíger, ktorý by bez toho pocitu tiež asi skončil.
Igor pozerá na hodinky, na ľade už plynie špeciálny strelecký tréning. Hráč, ktorý má v životopise 739 zápasov v najvyšších súťažiach a na svojom konte 788 bodov (359+429), má stále čo ukázať.
***¨
DESATORO PRE RODIČOV
1. Pozitívne motivovať chlapcov pred tréningom a nezaťažovať ich radami, čo majú robiť. 2. Po tréningu pochváliť a povzbudiť bez ohľadu na výkon chlapca. 3. Nezasahovať do činnosti trénera pri tréningu a zápase. 4. Nevynucovať si zaradenie svojho syna do zostavy. 5. Nepostávať pri mantineloch,
nevolať chlapcov a neradiť im. 6. Nevstupovať do priestorov striedačky a do priestorov šatní. 7. Nepokrikovať na rozhodcov. 8. Nenosiť chlapcom výstroj. 9. Nenarušovať dochádzku na tréningy a zápasy počas víkendov (odchod na chaty a výlety...). 10. Nezabúdať na pravidelnú kontrolu výstroja a svojho syna (ribaná, dresy, korčule...).
Nikoho do hokeja nenútime, musia to chcieť najmä deti, nielen rodičia, a mali by mať z hokeja radosť. KTO JE IGOR LIBA Bývalý hokejový útočník sa narodil 4. novembra 1960 v Prešove. Je odchovanec tamojšieho ZPA, hral aj za VSŽ Košice, Duklu Jihlava, rakúsky Zeltweg a Spišskú Novú Ves. V NHL bol hráč Minnesoty North Stars a New Yorku Rangers, v roku 1983 ho z 5. miesta draftovali Calgary Flames, za „plamene“ však nehral. V čs. reprezentácii odohral 211 zápasov a strelil 66 gólov, 1 zápas má na konte aj v drese Slovenska. Je majster sveta z roku 1985 a držiteľ striebra zo ZOH 1984.