Choď na obsah Choď na menu
 


Kam sa podeli miliardy spoločného federálneho majetku? alebo Samostatnosť 22

11. 9. 2009
 

V rozhovore pre ČTK J. Stank takisto vyslovil presvedčenie, že národné rady budú spoločne s federálnou vládou iniciovať prijatie ústavného zákona o zániku federácie, ako sa o tom dohodli politické strany. Stank tvrdil, že by sa tak rešpektoval ústavný princíp, podľa ktorého československá federácia vznikla na základe vôle a dohody národných rád, a mala by preto aj zaniknúť ústavným zákonom, iniciovaným národnými radami. Aj táto skutočnosť, vychádzajúca z reality konca roka 1992, dodatočne spochybňovala bývalú tvrdošijnosť niektorých českých puristických právnikov (J. Kalvodu predovšetkým), odmietajúcich v roku 1991 počas rokovaní o štátnej zmluve možnosť, aby ju uzavreli republikové vlády.

Rokovanie 12. novembra sa začalo minútou ticha na pamiatku zosnulého člena predsedníctva FZ Alexandra Dubčeka. Predseda FZ M. Kováč pripomenul, že Dubček bol pre väčšinu občanov Česko-Slovenska človekom, s ktorého menom sa spájala nádej mnohých Európanov na lepšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta. (Na tomto mieste možno netreba zabudnúť aj na spor V. Mečiara s Dubčekom v čase, keď odmietol ponuku ísť na kandidátku HZDS. Mečiar vtedy na mítingu v PKO obvinil Dubčeka, že pre Slovensko urobil viac zlého ako dobrého a nemôže sa stať prípadným kandidátom na slovenského prezidenta. Samozrejme, po tom, ako Dubček na následky tragickej autonehody zomrel, na tieto vlastné slová zabudol a všetky pripomienky tohto typu odmietal.)
Samotný návrh ústavného zákona predniesol prvý podpredseda federálnej vlády Rudolf Filkus. Podľa tohto návrhu boli predmetom delenia majetku „nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve ČSFR, štátne finančné aktíva a pasíva ČSFR, menové aktíva, pasíva a rezervy ČSFR a iné majetkové práva a záväzky patriace ČSFR a štátnym organizáciám v pôsobnosti ČSFR, nachádzajúce sa na jej území aj mimo tohto územia“.

Vo vládnom návrhu sa ešte stále operovalo s tromi princípmi delenia majetku: historickým, územným a pomerom 2:1 podľa počtu obyvateľov oboch republík. Majetok federácie, ktorý patril subjektom na území vtedajšej Českej republiky a stal sa majetkom štátu po 28. októbri 1918, mal prejsť dňom zániku ČSFR na Českú republiku bez ohľadu na miesto, kde sa v tom čase nachádzal. To isté malo platiť o majetku na území Slovenska.

Okrem tohto majetku sa ostatný nehnuteľný majetok a majetok, ktorý s ním úzko súvisel, buď vzhľadom na určenie, účel použitia alebo povahu, mal deliť na základe územného princípu, t. j. mal prejsť na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádzal. Všetok ostatný majetok sa mal deliť na základe pomeru 2:1.

Práve tzv. historický princíp a zoznam podnikov, ktoré mali byť v texte zákona osobitne vymenované a na ktorých delení sa mali dohodnúť obe republiky, sa stali dôvodom sporu nielen medzi českými a slovenskými poslancami, ale aj medzi oboma rozhodujúcimi stranami, ktoré nemali v tejto otázke celkom ujasnený postup. Výhrady slovenských poslancov často smerovali aj proti ohodnoteniu výšky federálneho majetku, ktorý mal byť rozdelený – považovali čísla o výške spoločného majetku v prílohe zákona za jednoznačne podhodnotené. Ako prvý s výhradami vystúpil poslanec HZDS A. Daniel a navrhol, aby bol navrhovaný článok o tzv. historickom princípe delenia majetku z návrhu vypustený: „Historický princíp je problematický v prípade delenia Česko-Slovenskej federácie, pretože preukázateľnosť takto vloženého majetku Slovenska do federácie je v mnohých prípadoch nedostačujúca. Takýmto prípadom je aj obdobie Slovenského štátu. Je preto historicky spravodlivejšie historický a územný princíp zlúčiť.“

Slovenskí kresťanskí demokrati aj v príspevku A. Rajniča naďalej presadzovali myšlienku, aby o rozdelení federácie v konečnom dôsledku rozhodli občania v referende, pri delení majetku však „vychádzali z princípu, že aj keď sa občan nemá možnosť vyjadriť k zániku ČSFR, k závažnému aktu, akým je rozdelenie štátu, považujeme za potrebné tento zákon prijať. Nech je mi dovolené vysloviť názor, že takto predložený návrh zákona (a Federálnym zhromaždením prijatý) bude tým stabilizujúcim faktorom, ktorý by položil základ pre pokojný, kultivovaný a dôstojný rozchod. Vychádzajúc z tohto názoru, poslanci KDH predložený návrh zákona podporia“.
Bývalý podpredseda vlády a poslanec ČSSD Z. Jičínský najprv porovnal zmluvu o zjednotení Nemecka a rozdelení Česko-Slovenska: „Nevím, kdo z vás měl k dispozici smlouvu upravující proces sjednocení dvou německých států v jeden. Je to velmi obsáhlý dokument asi o tisíci stranách, který s neobyčejnou přesností upravuje všechny problémy spojené s tímto sjednocením. Neodvažuji se posoudit, jestli proces rozdělování státu je obtížnější nebo jednodušší než proces sjednocování států. Zdá se mi, že až dosud zákony, které jsme měli možnost posuzovat a které upravují rozdělování našeho státu, snad až příliš oproti německé důkladnosti se slovanskou lehkostí přecházejí řadu problémů“. Jičínský očakával, že bude pripravených aj viacero vykonávacích zákonov, nielen o delení Česko-slovenskej televízie, rozhlasu, štátnych dráh a telekomunikácií. Taktiež kritizoval fakt, že pozícia parlamentu bola veľmi znížená postupom ODS a HZDS a FZ má už len vyslovovať súhlas s predkladanými návrhmi a parlamentu zostáva len „zdvihnúť alebo nezdvihnúť ruku“.

Mimoriadne razantne vystupovali najmä poslanci ľavicových strán i republikáni. Poslanec SDĽ J. Borguľa sa nevymanil z dlhodobého trendu tejto strany a navrhoval, aby sa čo najviac majetku nedelilo, ale naďalej spoločne spravovalo: „Naším záujmom je, aby sa zachovalo čo najviac toho integrujúceho, teda čo najviac spoločného majetku, eventuálne majetku spoločne využívaného... Podľa našich predstáv by nemalo dôjsť k faktickému deleniu majetku, ale k využívaniu spoločného majetku nástupníckymi štátmi a to bez ohľadu, kde sa nachádzajú. Išlo by teda o to, aby sa majetok, ktorý sa nachádza na území druhého nástupníckeho štátu, chápal ako investícia v zahraničí tej-ktorej republiky. Nebolo by treba ohodnocovať, vyplácať, presúvať a podobne“. Aj slovenskí postkomunisti si však uvedomovali, že rozdelenie federácie je zrejme ťažko odvrátiteľné, a tak hoci ich program preferoval voľnejšiu federácie a mali by zákon o delení majetku odmietať, ich poslanec tvrdil, že „zákon o delení majetku považujeme v prípade variantu rozdelenia štátu za potrebný a prispievajúci k tomu, aby z dvoch najbližších národov nevznikali dva národy  najvzdialenejšie, ale aby eventuálny rozchod bol bez rizík budúcich konfliktov“.

Jeho stranícky kolega R. Tvaroška vniesol do diskusie na rozdiel od mnohých diskutujúcich niekoľko vecných argumentov a zaujímavých čísel, najmä z oblasti delenia armády – hodnota armádneho majetku mala byť podľa jeho slov 426 miliárd korún a delilo sa niekoľko stotisíc položiek (len pri tankovom a automobilovom materiáli to bolo asi 115 tisíc). Podľa Tvarošku bolo nutné pri delení armádneho majetku brať do úvahy okrem pomeru 2:1 aj „kritérium funkčnosti materiálu. Teda nebolo možné všetko rozdeliť. Len jeden príklad - nebolo možné rozrezať káble a rozdeliť integrované veliteľstvo protivzdušnej obrany štátu. Z toho by nemala úžitok ani jedna, ani druhá republika“. Okrem obojstrannej veľkorysosti so zmyslom pre realitu však pripomenul aj problémy navrhovaného zákona, predovšetkým termín 1. januára 1993 označil za šibenične krátky a pre armádu a Slovensko za krajne nevýhodný, preto malo delenie materiálu armády pokračovať aj v roku 1993.

Pocit slovenských poslancov, že pri delení štátu bude ich krajina „obtiahnutá“, bol v ich vystúpeniach trvalo prítomný. Na nutnosť zohľadniť pri delení majetku aj „organizácie federálnej námornej plavby, to sú federálne lode, ktoré plávajú po celom svete“ upozornil J. Mikloško z KDH. Ako však píše aj vo svojej knihe E. Stein, Československé aerolínie a Československá námorná plavba už boli v tom čase sprivatizované a teda boli z procesu delenia majetku vylúčené - aj podľa neho v tom videli slovenskí poslanci únik pôvodne spoločného majetku pred procesom delenia. A zrejme aj právom. (Napokon, bol to samotný predseda vlády Mečiar, ktorý na jednom rokovaní s ODS priznal zrejme nezmeniteľný fakt, že bez problému bude iba to, čo sa rozdelí do zániku spoločného štátu.)
Aj poslanec Grohmann sa pozastavil nad kvantifikáciou federálneho majetku a tvrdil, že „vykazovaná hodnota majetku federálnych orgánov je výrazne podhodnotená..., nebola zohľadnená ani taká elementárna skutočnosť, že v posledných rokoch sa niekoľkokrát zvýšili ceny nehnuteľností... Cena uvedeného majetku je podľa úradne platných cenníkov niekoľkonásobne vyššia. Reálna trhová cena je ešte vyššia“.  Podľa Grohmanna o „zjavnom podhodnotení majetku jednotlivých federálnych orgánov svedčí napr. to, že celkový majetok Federálneho ministerstva strategického plánovania sa uvádza vo výške 147 miliónov korún, Najvyšší súd vo výške 25,7 miliónov korún, Federálny úrad pre hospodársku súťaž 6,6 miliónov korún a Česko-slovenská tlačová kancelária 7,8 miliónov korún. Dohromady je to 230 miliónov korún“. Tiež pripomenul, že „za čiastky okolo 200 miliónov korún sa vo verejných dražbách v podstate menších miest, než je Praha, predávali len menšie, nie príliš prosperujúce podniky“. Grohmann v súvislosti s delením majetku ČSFR v zahraničí upozornil na rozpor medzi slovami podpredsedu federálnej vlády A. Baudyša, ktorý „svojho času v tlači veľmi rozsiahlo vysvetľoval, že sa dosiahla dohoda o delení 1:1, že je dohoda o kategorizácii krajín, že sú vypracované tri kategórie, kvantifikoval majetok ČSFR v zahraničí v rozsahu 40-60 mld. Kčs. Naraz sa tento majetok scvrkol na nepatrných 3,7 mld. Kčs“.

Poslanec J. Šedovič nahlas uvažoval, že ak sa v tom čase delí majetok 634 miliárd, buď je federácia chudobná, alebo sa „jej majetok už rozlial a dnes delíme len zvyšok“. Nepochopiteľné pre neho bolo aj to, že z majetku 633,7 mld. predstavuje materiál vojenského charakteru 426 mld. a v civilnom sektore sa delí len 207 miliárd.

Český postoj vystihovali slová poslanca Z. Smělíka, ktorý zasa pripomenul napríklad väčšie investície do bytovej výstavby či zdravotníctva na Slovensku, ako aj odlišné delenie federálnych prostriedkov v rokoch 1991 a 1992 na „občiansku spolupatričnosť a jednotu trhu v sume 56 miliárd korún, ktorý sa delil v pomere pre republiky 1,3 až 1,4: 1“.

(Zrejme na tomto mieste je vhodné citovať slová Jána Čarnogurského na konferencii o rozdelení Česko-Slovenska, ktorá sa konala v novembri 2002 v Prahe. Bývalý slovenský premiér na tejto konferencii o. i. povedal, že v slovensko-českých vzťahoch mala každá strana jednu dominujúcu tému. Na slovenskej strane dominovala požiadavka formálnej rovnoprávnosti s Čechmi v rámci republiky aj v medzinárodných vzťahoch, pre Čechov to bola požiadavka, aby nedochádzalo k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov cez federálny rozpočet. Vo veľmi konkrétnej podobe sa prejavovala každoročne pri zostavovaní rozpočtu – a Čarnogurský ako predseda vlády v rokoch 1991-92 spomína na zostavovanie rozpočtu na rok 1992: „Najskôr sa stretli ministri financií federácie a oboch republík a odsúhlasili základné parametre rozpočtu. Česká vláda však dohodnuté parametre neschválila a požadovala o päť miliárd korún viac do českého rozpočtu. Preto sa začiatkom decembra 1991 uskutočnilo v Brne stretnutie predsedov vlád za účasti prezidenta republiky a dosiahnutá dohoda zodpovedala pomeru síl jednotlivých republík a federácie – federálny rozpočet dostal o 4,5 miliardy menej, český o 4 miliardy viac a slovenský o pol miliardy viac, aby sa nepovedalo. Túto dohodu bolo možné dosiahnuť, pretože vo všetkých troch vládach zasadali príbuzné politické sily Rozpočet na rok 1993 by sa pravdepodobne nebol dal zostaviť, aj keby nedošlo k rozdeleniu Česko-Slovenska.“)

Jeho brat Ivan Čarnogurský, v tom čase federálny poslanec, protestoval voči tomu, aby sa samostatnými dohodami medzi oboma vládami riešila aj otázka delenia majetku Tranzitného plynovodu, ktorý mal byť podľa jeho názoru rozdelený jednoznačne na základe územného princípu. Spor vznikol aj o ropovod Transpetrol, ktorého majetok sa mal tiež medzi podniky, o ktorých mali rozhodnúť zmluvy medzi oboma vládami, ale slovenský spravodajca J. Danko navrhoval hlasovať proti tomuto návrhu. V konečnom hlasovaní o samotnom zákone zaň nezahlasoval dostatočný počet poslancov v českej časti Snemovne národov, ale po dohodovacom konaní, keď bol zo zákona vypustený celý článok o delení na základe historického princípu, bol napokon zákon o delení majetku federácie schválený.

ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 13. novembra 1992
o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
medzi Českú republiku a Slovenskú republiku
a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku


Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto ústavnom zákone:

Čl.1

Tento ústavný zákon upravuje delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechod na Českú republiku a Slovenskú republiku ako nástupnícke štáty Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to na základe ústavne urobeného rozhodnutia majúceho za následok zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ďalej upravuje zrušenie Federálneho fondu národného majetku, rozdelenie a prechod jeho majetku na Fond národného majetku Českej republiky a Fond národného majetku Slovenskej republiky v prípade zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; podľa tohto ústavného zákona sa rozdelí aj majetok Štátnej banky česko-slovenskej.

Čl.2

Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia podľa čl.1, sú na účely tohto ústavného zákona:

a) nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
b) štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
c) menové aktíva , pasíva a rezervy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d) iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a štátnym organizáciám v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

nachádzajúce sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto územia.

Čl.3

(1) Princípy delenia majetku uvedeného v čl.2 sú

a) územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie , účel
použitie, prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci,
b) princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere dva ku jednej;
použije sa pre delenie ostatného majetku, pri ktorom nemožno použiť princíp podľa písmena a).

(2) Pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uplatňuje hospodárnosť a zachovanie ďalšieho riadneho využitia tohto majetku pri spravodlivom majetkovom a finančnom vyporiadaní.

(3) Pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa vo výnimočných prípadoch ustanovených dohodou Českej republiky a Slovenskej republiky, uzavretou podľa čl.12 ods.1, zachováva jedinečnosť podmieňujúca funkčnosť tohto majetku; táto dohoda určí takisto ďalší spôsob využívania tohto majetku a upraví aj ďalšie súvisiace otázky.

(4) Práva a záväzky, ktoré sa podľa svojho obsahu vzťahujú i na Českú republiku alebo Slovenskú republiku, prechádzajú na Českú republiku alebo Slovenskú republiku.

Čl.4

Členská kvóta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Medzinárodnom menovom fonde, ako aj finančné záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu sa rozdelia podľa princípu, ktorý určí Medzinárodný menový fond. Kapitálové vklady Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj, Medzinárodnej finančnej korporácii, Mnohostrannej agentúre pre investičné záruky a v Medzinárodnom združení pre rozvoj, ako aj finančné záväzky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo vzťahu k uvedeným finančným inštitúciám, sa delia medzi Českú republiku a Slovenskú republiku podľa čl.3 ods.1 písm. b), pokiaľ sa nepoužije čl.3 ods.4.

Čl.5

(1) Záväzky vyplývajúce z prv prijatých finančných úverov vo voľne zameniteľných menách - centrálny devízový zdroj a bankové aktíva v nezameniteľných menách , vedené v Česko-slovenskej obchodnej banke, a.s. sa delia ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku podľa princípu uvedeného v čl.3 ods.1 písm.b).

(2) Poskytnuté a prijaté vládne úvery sa delia ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa princípu, uvedeného v čl.3 ods.1 písm. b). medzi Českú republiku a Slovenskú republiku, pokiaľ pri prijatých vládnych úveroch nebude s veriteľmi dohodnuté inak a pokiaľ sa nepoužije čl.3 ods.4.

(3) V dohode o vyporiadaní majetku uvedeného v odseku 2 medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a uzavretej do dňa zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí Česká republika a Slovenská republika, ktorá z republík bude pri jednotlivých poskytnutých a prijatých vládnych úveroch nástupcom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Čl.6

(1) Majetok uvedený v čl.2 prechádza na Českú republiku a Slovenskú republiku dňom rozdelenia , ktorým je deň podpisu dohody o odovzdaní a prevzatí majetku splnomocnencami poverenými vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládami republík ; súčasťou dohody je súpis odovzdávacieho majetku ku dňu jeho prechodu. Túto činnosť možno uzavrieť po nadobudnutí účinnosti ústavne urobeného rozhodnutia majúceho za následok zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2) Ak majetok uvedený v čl.2 neprejde na Českú republiku a Slovenskú republiku po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dňom rozdelenia tohto majetku podľa odseku 1, prechádza na Českú republiku a Slovenskú republiku okamihom zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3) Majetok uvedený v odseku 2 odovzdávajú ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky príslušné štátne orgány a štátne organizácie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a preberajú ho týmto dňom príslušné štátne orgány a štátne organizácie Českej republiky a Slovenskej republiky, určené zákonmi národných rád, prípadne vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky; súčasťou zápisnice o odovzdávaní a prevzatí majetku, ktorú podpisujú štatutárne orgány štátnych orgánov orgány štátnych organizácií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, je súpis odovzdávaného majetku ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Majetok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nachádzajúci sa mimo jej územia, odovzdávajú ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky splnomocnenci poverení vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a preberajú ho k tomuto dňu splnomocnenci poverení vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky. Za štátne orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pre tento prípad považujú aj Kancelária prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Kancelária Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Úrad vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(4) Emisná banka Českej republiky a emisná banka Slovenskej republiky prevezmú ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky príslušnú časť majetku, práv a povinností Štátnej banky česko-slovenskej.

Čl.7

Spolu s majetkom uvedeným v čl.2 prechádza na príslušné štátne orgány a štátne organizácie Českej republiky a Slovenskej republiky aj s týmto majetkom spätá spisová agenda, príslušná časť archívu, poznatkové fondy a dokumentácia priemyselného a iného duševného vlastníctva.

Čl.8

(1) Majetok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ku ktorému prislúcha právo hospodárenia štátnym podnikom v pôsobnosti federácie, prechádza do vlastníctva Českej republiky alebo Slovenskej republiky podľa sídla štátneho podniku.

(2) Ak štátny podnik so sídlom na území jednej republiky má vnútornú organizačnú jednotku na území druhej republiky, prechádza majetok uvedený v odseku 1, ktorý slúži hospodáreniu tejto vnútornej organizačnej jednotky, do vlastníctva tej republiky, na ktorej území sa táto vnútorná organizačná jednotka nachádza.

(3) Práva a povinnosti zakladateľov štátnych podnikov v pôsobnosti federácie prechádzajú spoločne s majetkom podľa odseku 1 na štátne orgány Českej republiky alebo štátne orgány Slovenskej republiky príslušné podľa zákonov národných rád.

(4) Ak má štátny podnik so sídlom na území jednej republiky vnútornú organizačnú jednotku na území druhej republiky, prechádza s majetkom podľa odseku 2 aj obsah funkcie zakladateľa na štátny orgán tejto republiky, príslušný podľa zákona jej národnej rady.

(5) Dohoda Českej republiky a Slovenskej republiky uzavretá do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky však môže v odôvodnených prípadoch ustanoviť, že pre majetok, ktorý slúži na hospodárenie vnútorných organizačných jednotiek štátnych podnikov, ktoré sa nachádzajú na území druhej republiky, a pre obsah funkcie zakladateľa, ktorý je s nimi spojený, sa ustanovenia odsekov 2 a 4 nepoužijú.

Čl.9

(1) Pre dokončenie vyporiadania nárokov vzniknutých rozdelením majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českou republikou a Slovenskou republikou sa zriaďuje Komisia pre dokončenie vyporiadania majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Táto komisia sa skladá rovným dielom z členov vymenovaných vládou českej republiky a vládou Slovenskej republiky.

(2) Počet členov, spôsob konania a podmienky rozhodovania, ako aj ďalšie podrobnosti činnosti tejto komisie ustanoví jej štatút, ktorý vydajú najneskôr do 31. decembra 1992 po vzájomnej dohode vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky.

Čl.10

(1) Od účinnosti tohto ústavného zákona do dňa zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemožno prevádzať na Českú republiku a Slovenskú republiku majetok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, s ktorým hospodária štátne orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Štátna banka česko-slovenská, štátne podniky a iné štátne organizácie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; to platí aj o ich majetkových účastiach na podnikaní iných právnických osôb. Obdobne nemožno prevádzať majetkové účasti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na podnikaní právnických osôb.

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí pre

a) majetok, ktorý prechádza na Českú republiku a Slovenskú republiku v súvislosti so zmenou pôsobnosti federácie a republík,
b) prevody majetku v rámci obvyklého hospodárenia,
c) prechod majetku podľa čl.6 ods.1.

Čl.11

(1) Dňom zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa zrušuje Federálny fond národného majetku.

(2) Majetok, ktorý patrí Federálnemu fondu národného majetku ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prechádza týmto dňom na Fond národného majetku Českej republiky a Fond národného majetku Slovenskej republiky; pre jeho delenie sa použijú obdobne ustanovenia tohto ústavného zákona.

(3) Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí majetku Federálneho fondu národného majetku, ktorého súčasťou je súpis odovzdávaného majetku ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, podpisujú predseda Prezídia Federálneho fondu národného majetku, predseda Prezídia Fondu národného majetku Českej republiky a Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Čl.12

(1) Do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uzavrú Česká republika a Slovenská republika dohodu, ktorej predmetom je najmä záväzok prevzatia tohto ústavného zákona do právnych poriadkov nástupníckych štátov ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a spoločný výklad tohto ústavného zákona oboma stranami dohody. Jej súčasťou je takisto dohoda o zachovaní celistvosti dokumentácie uvedenej v čl.7 v osobitných prípadoch záujmu na jej ďalšom využití a dohoda o tomto využití Českou republikou a Slovenskou republikou za rovnakých podmienok.

(2) Súčasťou dohody podľa odseku 1 je aj dohoda o spôsobe rozhodovania sporov vzniknutých pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky cestou arbitrážneho konania a záväzok Českej republiky a Slovenskej republiky, že nález arbitrážneho orgánu je platný a vykonateľný na území Českej republiky a na území Slovenskej republiky. Arbitrážnym orgánom, ak tak ustanoví dohoda republík, môže byť aj komisia zriadená podľa čl.9.

(3) Súčasťou dohody podľa odseku 1 je, v súlade s ustanovením čl.3 ods.2, aj iné majetkové a finančné vyporiadanie.

Čl.13

(1) Zrušenie Federálnej bezpečnostnej informačnej služby najneskôr ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyporiadanie jej majetkových a iných pomerov ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

(2) Delenie majetku Česko-slovenskej televízie, Česko-slovenského rozhlasu, Česko-slovenskej tlačovej kancelárie, Česko-slovenských štátnych dráh, Správy pôšt a telekomunikácií Praha a Správy pôšt a telekomunikácií Bratislava a jeho prechod najneskôr ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na Českú republiku a Slovenskú republiku obdobne podľa tohto ústavného zákona ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

(3) Zrušenie Česko-slovenskej akadémie vied najneskôr ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyporiadanie jej majetkových a iných pomerov ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

(4) Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť odchylne od princípov podľa čl.3 ods.1 delenie majetku Federálneho fondu trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(5) Majetok Centra kupónovej privatizácie sa rozdelí ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Centrum kupónovej privatizácie Českej republiky a Centrum kupónovej privatizácie Slovenskej republiky takto:

a) hnuteľný majetok okrem čistého výnosu z predaja kupónov podľa územného princípu,
b) čistý výnos z predaja kupónov v pomere dve celé dvadsaťdeväť stotín ku jednej.

Podrobnosti delenia majetku Centra kupónovej privatizácie ustanoví dohoda Českej republiky a Slovenskej republiky uzavretá do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(6) Delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ku ktorému prislúcha právo hospodárenia Tranzitnému plynovodu, Česko-slovenským aerolíniám, Čechofraktu, bývalým podnikom zahraničného obchodu a ich afiláciám v zahraničí, a delenie ďalšieho majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určeného dohodou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, pokiaľ ho neupravia osobitné zákony, sa vykoná na základe dohody medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Čl.14

Ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa zrušuje piata časť (§ 27 až 40) zákona č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Čl.15

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.