Tri miliardy za Zakynthos?
Napätie v miestnosti stúpalo rýchlosťou porovnateľnou s gréckym zadlžovaním a Giorgos Papakonstantinou, helénsky minister financií, bol tesne pred infarktom. Premiérovi Papandreuovi takisto stúpal studený pot na čelo a kvapky potu stekali po chrbte opačným smerom. Na prísne utajovanej dražbe ministrov financií eurozóny už bolo prenajatých 1462 gréckych ostrovov a suma zatiaľ dosiahla iba 75 percent gréckeho dlhu. Bolo jasné, že ak zvyšných 50 miliárd eur nezískajú za prenájom Kefalónie, Korfu, Kosu, Thassosu a Zakynthosu, príde na rad veľká trojka Lesbos, Rodos a Kréta a obaja grécki reprezentanti vedeli, že predaj ktoréhokoľvek z nich znamená ich smrť – politickú a možno aj fyzickú.
Zakynthos, vyvolávacia cena tri miliardy eur, vyhlásil prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, ktorý mal na dražbe rolu licitátora, a v sále len tak zašumelo. Jim Flaherty a Timothy Geithner si spokojne pomädlili dlane, Kanada a USA v role zahraničných pozorovateľov si situáciu v eurozóne užívali, bola priam balzamom na ich duše po kauze s Lehman Brothers. Zato Papakonstantinou zúfalo vykríkol: Za tento egejský poklad s Modrou jaskyňou, za ostrov v rozlohe
Slovenský minister Počiatek si prečítal smsku od spoluvlastníka jednej finančnej skupiny a zdvihol ruku. Tri miliardy sto miliónov, povedal Trichet, kto dá viac? Tri miliardy dvesto miliónov, zareagoval na ruku Belgičana Didiera Reyndera. Tri miliardy 500 miliónov, vyhŕkol Počiatek, lebo vedel, že ak neuspeje na tomto ostrove, na ostatných už nebude mať veľa šancí. Všetci žraloci už mali svoj ostrov, iba jeho rodná finančná skupina ešte nie a naliehavosť jej smsiek bola priam neznesiteľná. Navyše v porovnaní so Švajčiarmi a Nemcami sa zdroje slovenských tigrov cestovného ruchu stávali plyšovými mačiatkami. Hoci jeden neveľký ostrov pre Rómov a jeden rozsiahlejší pre maďarskú menšinu bez pitnej vody už boli nad plán, aký od neho požadoval jeden z koaličných partnerov, veľmi dobre vedel, s kým sa spája jeho postpolitická budúcnosť.
Tri miliardy 600 miliónov, zareagoval Trichet na ruku španielskej ministerky hospodárstva a financií Eleny Salgado a len tým najbystrejším v miestnosti neunikol jemný úškrn prezidenta centrálnej európskej banky, ktorý veľmi dobre rozumel tomuto ťahu, ktorý mal okrem propagandistického rozmeru – upokojiť domáce obyvateľstvo a zahraničné trhy, znepokojené vývojom španielskeho dlhu – aj ekonomický cieľ. Nabaliť sa za najbližších desať rokov na gréckom cestovnom ruchu a pomôcť španielskej štátnej pokladnici, ktorej bolo čoraz lepšie vidieť na dno.
Štyri miliardy, vytiahol Počiatek posledný tromf, keď v duchu preniesol cyperské aktíva do bruselského ringu, a žmurkol na Elenu. Štíhla blondína, ktorá musela byť v minulosti obletovaná inakšími formátmi, ako bol tento nagelovaný trpaslík, iba stisla pery a tzv.mlynčekom vystretých prostredníkov naznačila slovenskému financministrovi, že jeho rozpočet je z hľadiska rastu zadlženosti jedným z najrýchlejších v Európe a to grécke tempo predstihol o celý rok.
To však už Počiatka netrápilo, lebo vedel, že v čase, keď budeme tam, kde Gréci, on bude už dávno v iných teplých krajinách.