Jánošík alebo čo si myslí žena, že si myslí chlap
Bolo tam pár veľmi pekných vecí:
1. zapletené vrkoče jurka a zuzanky po jebačke - keď sa jurko zobudil a pohol hlavou, zobudil aj zuzku - to je dobrý ženský zlepšovák, nám postarším s vysokým čelom však už nehrozí.
2. vonku prší a jurko ciká vo dverách - kto to zažil, vie, aký je to super pocit. a konečne som videll veľkého hrdinu v takejto chvíli - veľké postavy zvyčajne neštia, neserú a neprdia - ani winnetou, ani deti kapitána granta, ani kapitán Nemo to nerobia - ale jurko je iný.
3. barborkine bublinky na jazyku, to bola milé... a musí to byť kurva rajcovné...
4. jurkov výsluch - keď sa eva matkinová pridržiavala pravdivej histórie - ako bola napísaná napríklad v knihe historika Kočiša Neznámy Jánošík - je ten film zaujímavý - je to však mimoriadne osamotený moment (keby čítala pozorne, mohla z jeho prípravy ďalšieho kuruckého povstania urobiť veľkú tému, aj nadslovenskú, nadčasovú, ale čo už...)
5. napichovanie na hák - to bola sila, to som si dovtedy nevedel predstaviť - to bolo drsné a kurva dobré - vtedy bolo kino ticho sa prestalo sa znudene baviť
A to je všetko, zvyšok filmu je naprd - nuda, prelyrizovaná, prefolklorizovaná
Jednoducho keď sa maxim e. matkin snaží vykresliť, ako myslí chlap, vždy to vypáli, čo si eva borušovičová myslí o tom, ako myslí chlap