Grigorij Mesežnikov: Je veľkou hádankou, ako to dopadne
Približne tri roky sa zdalo, že axiómou parlamentných volieb v roku 2010 je, že Robert Fico bude zostavovať vládu. Až teraz na jar nastala zmena, keď Ficov Smer a tri hlavné opozičné strany (SDKÚ-DS, KDH a Sloboda a solidarita) majú v prieskumoch porovnateľnú podporu voličov. Vôbec nie je isté, že bez Roberta Fica sa vládnuť nedá. Čím si to vysvetľujete?
Došlo k posunom vo vládnej aj opozičnej časti politického spektra. Najmä v dôsledku škandálov spojených s korupciou a klientelizmom klesla podpora prinajmenej dvoch menších koaličných strán (SNS a HZDS), do istej miery aj podpora Smeru, čo potvrdzujú všetky prieskumy. Určite zafungovali aj dôsledky globálnej krízy, zhoršujúca sa ekonomická situácia, pocit určitého sociálneho prepadu, čo obyvateľstvo vníma negatívne. Vládny blok bol oslabený. Na strane opozičného bloku vznikla nová strana, Sloboda a solidarita, ktorá podchytila časť nespokojných voličov, prevažne bývalých voličov súčasných opozičných strán, najmä SDKÚ, ale súčasne oslovila aj časť nevoličov...
Dosť významnú časť voličov SaS tvoria aj bývalí voliči Smeru...
Približne tretina voličov tejto strany sú bývalí voliči SDKÚ, asi pätina sú bývalí voliči Smeru a zvyšok tvoria prvovoliči a bývalí nevoliči. Táto strana podchytila kritickú masu elektorátu a môže nakoniec rozhodnúť o celkovom výsledku volieb. Treba však dodať, že dnes sa nedajú spoľahlivo predpovedať výsledky volieb, lebo prinajmenej tri-štyri strany oscilujú na hranici zvoliteľnosti. Toto je ďalší faktor, ktorý môže situáciu úplne zmeniť.
Na rozdiel od minulosti, keď sa pochybovalo viac-menej o jednej strane, či sa dostane do parlamentu, ale dnes sú až štyri strany ohrozené, čo je neuveriteľná neistota výsledku slovenských volieb.
Reálne sú ohrozené dve strany a dve sú v rizikovom pásme. Dávam to predovšetkým do súvislosti s tým, že v prostredí maďarskej národnostnej menšiny vznikol jeden nový subjekt, a to viedlo k rozdeleniu tohto elektorátu. SMK má podľa mňa stabilnejšiu podporu ako nová strana Most.
Vládna Slovenská národná strana sa snaží vykompenzovať pokles aktívnou hrou s maďarskou kartou a HZDS je v procese postupného zániku, lebo sa mu nepodarilo osloviť ďalších voličov a jej jadro sa postupne redukuje celkom prirodzenou cestou. Dnes by sme teda mohli hovoriť o troch skupinách strán v rámci tých ôsmich, ktoré majú reálnu šancu sa dostať do parlamentu. Štyri strany sú podľa mňa za vodou – Smer, SDKÚ, KDH a SaS, dve (SMK a SNS) majú reálnejšie šance, že sa dostanú do NR SR a dve (HZDS a Most) sú naozaj v zóne ohrozenia. HZDS je na tom veľmi zle, lebo už nemá kde čerpať voličov a pri vyššej účasti sa podľa mňa nedostane do parlamentu. Strana Most tiež osciluje okolo 5 percent preferencií, ale má šancu dostať sa do NR SR, ak osloví zhruba 40-50 tisíc občanov slovenskej národnosti, pretože približne iba tretina voličov maďarskej národnosti sa prikláňa k tejto strane, väčšina preferuje SMK.
Vyzerá to tak, akoby o zložení budúcej vládnej koalície nerozhodli veľkí hráči, ktorých šance sú vyrovnané, ale skôr to, kto z malých strán sa do NR SR nedostane. Teoreticky, ak neuspeje jeden z koaličných partnerov, ale Most a SMK áno, tak vládu zostaví opozícia, ak sa do NR SR nedostane jedna maďarská strana, ale všetky tri koaličné strany áno, tak bude pokračovať kontinuita súčasnej moci. Akoby o tom, čo nastane 13. júna, mali rozhodnúť dve-tri percentá voličov, od ktorých závisí, kto sa do parlamentu dostane.
Ale toto nie je prvý raz, keď sa o celkovej konfigurácii rozhodlo pomerne malým počtom voličov, resp. jednou malou stranou. Napríklad v roku 2002 sa do NR SR nedostala ani jedna z dvoch SNS, ani jedna z dvoch ľavicových strán (SDĽ a SDA), a tak vznikla iná vládna koalícia. Je to celkom normálny stav aj preto, že na Slovensku je neľavicová časť politického spektra fragmentovaná, hoci je to z objektívnych dôvodov. Napokon, ani maďarská politická reprezentácia sa nemusela rozdeliť na dva subjekty. Avšak to, že tu vznikla nová liberálna strana SaS, považujem za úplne prirodzené, pretože taká strana tu chýba. Predstava, že na Slovensku môže vzniknúť nejaká silná jednotná pravicová strana, je nerealistická. Nanajvýš napríklad SDKÚ a KDH by mohli uvažovať o tesnejšej spolupráci, ale nikdy tu v stredo-pravom priestore nevznikne nejaký jednotný subjekt, ktorý by zužitkoval podporu všetkých voličov s neľavicovými alebo nesocialistickými názormi. V takejto situácii, kde sú sily vyrovnané, môže skutočne rozhodnúť jedna malá strana – ak sa jedna z nich do NR SR dostane (napríklad Most) alebo z nej vypadne (napríklad HZDS). V súhrne 8-10 percent voličských hlasov môže rozhodnúť o úplne inom smerovaní krajiny. Napríklad ak by sa nerozdelila SMK, dnes by spoľahlivo mala okolo 10 percent hlasov a tých pár percent Slovákov, ktorí sa rozhodujú pre Most, by sa zrejme prerozdelilo medzi SDKÚ a SaS, možno aj KDH, čiže podpora opozície by mohla byť ešte vyššia. Je samozrejme dnes veľká hádanka, ako to dopadne. Ale faktom je, že doteraz nebolo tak veľa strán, ktoré sa môžu ale aj nemusia dostať do NR SR.
Máte vnútri nejaký odhad, ako to dopadne?
To by som nedokázal. Volebné výsledky sú ťažko predpovedateľné. Ale pokiaľ ide o možné scenáre, tak vzhľadom na to, že všetky opozičné strany s výnimkou jednej (SMK), ale to je len formalita, vyhlásili, že so Smerom a ostatnými vládnymi stranami do vlády nepôjdu, tak sú predstaviteľné iba dva scenáre – pokračovanie vládnutia súčasnej koalície v trojici alebo dvojici, alebo môže vzniknúť koalícia stredo-pravých strán, vytvorená štyrmi alebo piatimi stranami. Nepredpokladám, že dôjde k prieniku vládnych a opozičných strán a do istej miery sa zopakuje doterajší model, ktorý na Slovensku funguje od roku 1990 – všetky koaličné vlády sa skladali buď iba z populistických tzv. neštandardných strán alebo zo strán programových a štandardných. Nedochádzalo ani raz k ich prieniku.
Vy to síce nepredpokladáte, ale vylučujete to? Predvolebné vyhlásenia a povolebná realita bývajú často odlišné.
Považujem to za veľmi nepravdepodobné, vylučujem to na 99,99 percenta. Jednak je to silný záväzok, ak silní opoziční politici s kreditom, Iveta Radičová, Ján Figeľ, Richard Sulík a Béla Bugár povedia, že nepôjdu do koalície so Smerom, tak si neviem predstaviť, že v priebehu krátkeho času svoje rozhodnutie zmenia. Ak by sa to aj stalo a grémiá tých strán by po voľbách v dôsledku nejakých katakliziem tie rozhodnutia zmenili, to by mohlo vniesť napätie do samotných strán. Vieme, ako to dopadlo v KDH po bývalých voľbách, keď sa jeho vedenie rozhodlo, že bude rokovať so Smerom o koalícii - časť vedenia z KDH odišla. Čiže viem si to predstaviť iba za podmienky, že štatutárne orgány zmenia tieto rozhodnutia a to za cenu ťažkých vnútorných konfliktov. Považujem to za veľmi nepravdepodobné, žeby sa hneď po voľbách zmenilo toto rozhodnutie.
Taký Sulík by fakticky skončil, ak by to urobil. Jeho strana je postavená na odpore voči Smeru.
Fakticky a matematicky sú možné iba dva výsledky - buď bude mať väčšinu súčasná koalícia alebo súčasná opozícia. A v tom prípade tlaky na kontinuitu alebo na zásadnú zmenu budú strašne silné. Ak bude mať napríklad opozícia 80 mandátov, je len veľmi ťažko predstaviteľné, žeby niekto prešiel do druhého tábora. Napríklad SMK alebo Most nebudú môcť ísť do koalície s SNS.
To je absolútne vylúčené. Toto je presná definícia súčasnej situácie. Buď bude totálna kontinuita so súčasným obdobím, alebo úplná zmena. A táto zmena bude mať svoju mocenskú aj programovú a politickú stránku. Pretože programy súčasných opozičných stráv v kľúčových otázkach naozaj odporujú tomu, čo robí súčasná vláda. V sociálnej oblasti, dôchodkovom systéme, ekonomickej politike, politika v oblasti národnostných menšín, justícii, všade by došlo k zásadnej zmene.
To, čo hovoríte, je pravda z hľadiska volebných programov. Ale vo volebnej kampani to veľmi nevidieť. Chvíľu to vyzeralo, akoby volebná kampaň mala byť aj o financovaní a zadlžovaní štátu, lebo sa diskutovalo o gréckej kríze a financovaní Smeru, ale potom sa objavila maďarská karta, dvojaké občianstvo a 90. výročie Trianonu. Skutočne sme tak zaskrutkovaní v našej histórii, alebo je chybou opozície, že prijala túto hru?
Po prvé, pre vládnu koalíciu to bola vítaná príležitosť, ako odvrátiť pozornosť od reálnych káuz a problémov ku tradičnej etnickej karte a opozícia sa nechala do istej miery vtiahnuť do tejto hry. Ocitla sa vo veľmi zložitej situácii, pretože na Slovensku etnická karta naozaj zaberá, obsahuje v sebe emócie a opozícia zrejme v obave – hoci sa opakovane potvrdzuje, že jej to nepomáha -, že bude obvinená z nejakého protinárodného alebo nedostatočne národného postoja, sa k tomu buď priamo pridala napríklad v reakcii na maďarský zákon o dvojakom občianstve, alebo zaujala postoj, ktorým síce nepodporila riešenie slovenskej vlády, ale ani nepomenovala, v čom je toto vládne riešenie zlé. Opozícii vôbec tento prístup nepomôže, jedinou jej šancou je, aby vrátila predvolebnú debatu k reálnym problémom. Dnes napríklad Slovensko zažíva ťažké záplavy, ktoré ohrozujú život, majetok a zdravie občanov, došlo k veľkým hospodárskym škodám, život v mnohých lokalitách je narušený a v tejto situácii naša vláda hovorí ako o najväčšej hrozbe tej z juhu. Reálnou hrozbou je prírodná katastrofa, ale ak to tak hodnotím z politického hľadiska, tá prírodná katastrofa našu vládnu koalíciu až tak neoslovuje.
Ale ani opozičné strany nenašli ten model, ako otázky financovania štátu, zadlžovania, nezamestnanosti a korupcie dostať do hry.
Zrejme každá strana postupuje v súlade so svojimi prioritami a so zvolenou stratégiou. SDKÚ podľa mňa nepostupuje dobre, hoci chápem, že nechce príliš silnou konfrontáciou odplašiť tých voličov, ktorí možno nevidia v konfliktných vzťahoch dobré riešenie. Na druhej strane nedokáže takýmto mäkkým prístupom osloviť tých, ktorí majú problém s touto vládou a chceli by razantnejší postoj. Našťastie pre celý opozičný blok sa strany diferencujú aj v intenzite kritiky vládnej koalície, čiže to, čo eventuálne môže odísť od SDKÚ, môže prejsť k SaS.
Po tom nezvládnutom dueli medzi Radičovou a Ficom v Slovenskej televízii majú kam odísť.
Na druhej strane vidím problém, ak sa tie hlasy podchytia inou stranou z hľadiska celkového volebného výsledku s perspektívou vytvorenia stredo-pravej koalície, pretože profesionálny potenciál tých strán je rozdielny, pri všetkej úcte k SaS.
Radičová už nie je sociologička, ako sa niekedy tvári, ona je už líder opozície a mala by tak vystupovať. Nemusí ísť do konfliktu za každú cenu, ale niektoré veci musí pomenovať, tobôž v situácii, ak má proti sebe v priamom prenos premiéra. A môže pomenovať veci bez zvýšenia hlasu, pretože ak to nevyužije, tak nevystupuje ako líderka opozície.
To zrejme súvisí s tým, že nie je pre jej naturel prirodzené, aby vstupovala priamo do takých výraznejších konfrontácií, nie v zmysle útokov, ale v zmysle predkladania alternatívy, za ktorou stojí. Vrátim sa k tej myšlienke - že pri všetkej úcte k SaS jej silnejšia pozícia napríklad môže dokonca spôsobiť určitý problém. Totiž aj predstavitelia SaS sebakriticky hovoria, že majú záujem iba o niektoré rezorty, ale bude neprirodzené, ak SaS získa napríklad viac hlasov ako SDKÚ a nebude mať dostatočný odborný potenciál na to, aby pokryli všetky tie miesta.
Nemusia to byť iba členovia ich strany alebo kandidáti.
Áno, ale to už vopred vnáša nejaký prvok napätia do vznikajúcej koalície.
SaS nie je komplexná strana, to vieme všetci.
SaS sa buduje a navyše v SDKÚ je dosť ambicióznych politikov, ktorí v prípade, ak táto strana vstúpi do vlády a nebudú celkom saturované ich prirodzené záujmy, lebo sú to vyprofilovaní odborníci, tak to môže vniesť napätie aj do SDKÚ po voľbách. A vieme, do čoho vyústila situácia v SDĽ, keď po voľbách v roku 1998 Robert Fico nezískal pozíciu, o akú mal záujem.
SaS má záujem získať odborníkov, lebo vedia, že na niektoré rezorty nikoho nemajú. Možno je to len otázka času.
Určite by bolo lepšie, keby sa tá strana postupne vyprofilovala a získavala týchto ľudí a v ďalšom volebnom období by už fungovala ako štandardná strana. Naopak, SDKÚ má toľko týchto ľudí, že je v strane pretlak. A teraz tým, že iniciatívu konfrontácie prepúšťajú SaS, tak vlastne aj vlastných ľudí dávajú do nevýhodnejšej pozície.
V Česku akoby boli mnohí pozorovatelia zaskočení tým, že vládu nezostavuje víťaz. Na Slovensku to nie je nič mimoriadne. Hovorí to niečo z hľadiska rozloženia celkových politických síl, keď najsilnejší hráč nemá dostatočný koaličný potenciál?
To je celkom prirodzený stav pre pomerný volebný systém. Vláda zostavená z väčšieho počtu menších strán ale s nadpolovičným počtom mandátov je rovnako legitímna ako vláda, ktorú vytvára jedna veľká strana. V rámci českého straníckeho systému došlo k výrazným zmenám: po prvé, český stranícky systém, ktorý sa formoval ako systém dvoch silných blokov, dvoch silných strán a nejakých menších satelitov, sa momentálne zmenil, podpora tradičných strán klesla. Po druhé, sformovali sa alternatívne nové strany, ktoré získali výraznú podporu, ale tretím trendom je, že pokles oboch silných strán, pravicovej a ľavicovej, nebol vykompenzovaný rovnakým rastom silných alternatívnych strán, pretože tie sa sformovali iba na pravej strane spektra, na ľavej strane nie. Tzn. že došlo k celkovému posunu v prospech stredo-pravých strán, pričom elektorát ľavice sa nielen rozdrobil, ale aj oslabil. Naopak elektorát pravice sa síce rozdrobil, ale celkovo došlo k jeho vzostupu. Program Vecí verejných nie je síce celkom jasný, ale určite to nie je ľavicová strana. Top 09 je klasická stredo-pravá strana s určitými prvkami možno až liberalizmu, v podstate sa zrejme bude profilovať ako liberálna sila, lebo medzi jej voličmi prevažujú ľudia liberálne orientovaní. Popri poklese sily tradičných strán vidíme celkovo posun smerom napravo. A teraz uvidíme, či aj na Slovensku dôjde k niečomu podobnému.
Hoci Slovensko je hodnotovo dlhodobo rozdelené v pomere 60:40 v prospech silného štátu, protireformne, paternalisticky – politická podpora to až tak nenaznačuje.
Ten postreh vychádza z prieskumov Vlada Krivého a Oľgy Gyárfášovej, že z hľadiska hodnotových orientácií je na Slovensku mierna prevaha paternalizmu. Niekoľko posledných volieb dopadlo tak, že 30 percent získala ľavica, 40 percent pravica (vrátane maďarskej strany), a 20 percent národní populisti. A potom záviselo od toho, na ktorú stranu sa tí národní populisti priklonili. Naposledy tzv. socialisti pozvali do vlády tzv. národných populistov, a preto vznikla súčasná väčšinová vláda. Nemusela vzniknúť v tejto podobe, boli tu aj iné možnosti, ale na Slovensku koaličné zostavy tvoria buď populisti, teraz mäkkí populisti Smeru plus tvrdí populisti zo SNS a HZDS, alebo programové strany. Ale do istej miery aj tu dochádza k zmene – pretože sila volebnej podpory relevantných strán je vyrovnaná, a ak nejaká menšia strana z jedného alebo druhého tábora vypadne, tak sa moc preklopí na stranu toho víťaza, ktorý síce možno nebude mať väčšinu v podobe jednoznačnej podpory nejakých hodnôt, ale získa akčnú väčšinu ktorú bude potom využívať na to, aby presadzoval určitý druh politiky. Tu by som chcel dodať, že tá situácia je ešte komplikovanejšia, lebo určitá časť tých paternalistických voličov, očakávajúcich silnú sociálnu politiku, podporuje napríklad pravicové strany. Napríklad súčasný volebný profil SDKÚ je dosť rozmazaný. Keď sme sa pýtali v našom prieskume na politické orientácie, na sebazaradenie voličov SDKÚ, tak bola tam silne zastúpená aj zložka sociálnych demokratov. Čiže boli tam konzervatívci, liberáli, ale aj sociálni demokrati. A nebolo ich málo, asi 20 percent.
To môže byť pozostatok aj toho, ako SDKÚ, pôvodne SDK vznikla.
Medzi priaznivcami opozičných strán je však viac ľavičiarov než je pravičiarov medzi priaznivcami ľavicových strán. Medzi priaznivcami Smeru takmer nenájdete pravičiara.
S výnimkou držiteľov zlatej akcie v jeho vedení.
To je niečo iné.
Vo dvoch prieskumoch preferencií politických strán vyšlo, že môže vzniknúť patová situácia, kedy bude mať koalícia aj opozícia po 75 mandátov. Vy ste sa už vyjadrili, že to nepovažujete za veľmi pravdepodobné, napokon, tých iných možností aj z hľadiska pravdepodobnosti je oveľa viac a fifty - fifty je iba jedna, ale predsa len, keby taká situácia nastala, na to, aby vznikla vláda, musí niekto povoliť a prestúpiť k súperovi. Viete si predstaviť, kto by to bol?
Strany sa dostanú pod silný tlak a viem si predstaviť, že strany, teda vládne strany a najmä jedna z nich, disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami, by sa snažili nalomiť jednotlivých členov poslaneckých klubov opozičných strán.
Tými všetkými prostriedkami bude disponovať ten, kto v konečnom dôsledku vyhrá, nielen koalícia.
Áno, ale HZDS sa zrejme nepridá ku opozícii, lebo tam sú strany, ktoré ich odmietajú, najmä KDH.
Druhá strana (terajší vládny tábor) zasa nemôže získať Maďarov, lebo je tam SNS.
Nepredpokladám vznik takejto situácie, ale úplne sa to vylúčiť nedá. Skôr sa mi zdá ,že v tomto prípade budú pokusy nejakým spôsobom nalomiť poslancov stredo-pravých strán, pre ktorých to bude určitá skúška. Napokon, nebolo by to nič nové, takéto pokusy.
Tieto trendy v podstate potvrdzuje aj porovnanie posledných prieskumov troch agentúr, ktoré sa prieskumom venujú dlhodobo a systematicky (Polis - 15. až 25. mája, Focus - začiatok mája, MVK – apríl).
Strana Polis Focus MVK
Smer-SD 34,3 35,3 35,1
SDKÚ-DS 16 14 11,7
KDH 11,9 8,3 11,4
SaS 9,9 13,3 11,6
Most-Híd 5,3 5,6 5,1
SMK 5,1 5,9 6
SNS 5 6,1 6,2
ĽS-HZDS 4 5,1 5,2