Choď na obsah Choď na menu
 


Radičovej olovená guľa

22. 10. 2010

Bez ohľadu na to, že Fico sa snažil touto kauzou prekryť miliardové emisné kšefty za jeho vlády, za ktorých neriešenie bol bez akýchkoľvek pochybností osobne zodpovedný, podozrenia o špinavom financovaní SDKÚ-DS boli natoľko intenzívne, že sa Mikuláš Dzurinda rozhodol stiahnuť z volebnej kandidátky a SDKÚ začala niekoľko mesiacov pred voľbami hľadať nového lídra. Systém primárok spôsobil, že v súboji s Ivanom Miklošom uspela Iveta Radičová - členovia strany výrazným rozdielom (2669:1666 hlasom) porazili funkcionársku štruktúru Dzurindovej strany, a uprednostnili tak vysoký politický imidž, aký si Radičová získala ešte v prezidentských voľbách. Ficovi sa tak paradoxne podarilo čaro nechceného - útokom, ktorý mal definitívne odrovnať jeho hlavného súpera, postavil do jeho čela političku, s ktorou v konečnom dôsledku o niekoľko mesiacov prehral.
Aby tých bizarností nebolo málo, pripomeňme, že zrejme mesiace jún a júl 2010 boli v tejto päťročnici jedinými, kedy by Robert Fico nezostavil vládu - a akurát v tomto období sa uskutočnili parlamentné voľby (spravodlivosť má niekedy zaujímavé podoby).
Vytiahnutie karty financovania politickej strany však vypustilo džina z fľaše a o škandalóznom pozadí financovania strany Smer-SD sa necelý mesiac pred voľbami rozhovoril jeden zo zakladateľov Smeru-SD a exposlanec Bohumil Hanzel. Na svetlo sveta sa dokonca dostala aj nahrávka, v ktorej „hlas podobný hlasu Roberta Fica" hovoril o pofidérnom získaní 300 miliónov korún na financovanie strany Smer - dá rozum, že nepriznaných 300 miliónov korún.
(Tu som uletel, priznavam - podla prepisu nahravky ide o priblizne 70 milionov korun - rk-)
Ak teda dnes hovorí napríklad predseda SaS Richard Sulík, že ak hlas podobný Ficovi je naozaj aj Ficov, patrí predseda Smeru-SD do väzenia, hovorí aj o tom, nakoľko dôležité je pre stranu Smer-SD, kto bude v čele generálnej prokuratúry. Dodnes nevyjasnené pozadie financovania SDKÚ však vypovedá, že podobnú motiváciu na spriaznenom generálnom prokurátorovi má aj Dzurindovo krídlo v SDKÚ-DS.

V tomto bode vyúsťuje jedna línia súčasného politického marazmu - financovanie oboch politických strán by mala vyšetrovať prokuratúra. Ak však bude postupovať podobným spôsobom, ako vyšetrovala čudné darcovstvo SDKÚ pred niekoľkými rokmi, dá sa očakávať, že ani lídri SDKÚ, ani líder Smeru nebudú braní na zodpovednosť.

Na tomto mieste treba pripomenúť, že ak traja koaliční partneri (plus Radičová) majú natoľko zásadné výhrady voči Dobroslavovi Trnkovi, že padli dokonca aj slová o rozpade koalície, nemožno ich výhrady bagatelizovať, ako to robí predseda SDKÚ-DS Dzurinda. Pretože pravdu má napríklad Samko Abrahám, ak tvrdí, že „táto koalícia stratí zmysel, ak by bol Trnka znovuzvolený. A aj keď sa za zatvorenými dverami dohodne, že sa ešte nerozdelí, de facto už bude koalícia klinicky mŕtva. Svoje reformy, šetrenia, nový imidž si budú môcť strčiť za klobúk. Nebudú mať páky, ako ozdraviť politickú kultúru, odstrániť korupciu a zneužívanie moci".

Iste, nedá sa dokázať, že Mikuláš Dzurinda a Robert Fico majú podobný záujem na zabetónovaní Dobroslava Trnku na poste generálneho prokurátora, keby to však bolo tak, nekonali by (zrejme) inak.
S jedným, možno nie bezvýznamným dodatkom - z hľadiska elementárnej logiky je nepochopiteľné, prečo s kandidatúrou Dobroslava Trnku vyšiel aj poslanec Stanislav Janiš. Ak by totiž Dzurinda naoko akceptoval ponuku troch koaličných partnerov, alebo by v hre ostal ešte Dubovcovej kandidát, a ich súperom by bol Trnka ako jedine Mamojkov kandidát, pri skvele zohratej partii (keď za Trnku v tajnom hlasovaní zahlasuje potrebný počet dzurindovcov) by sa nikdy nedalo dokázať, kto to celé spískal. Iste, tajné hlasovanie ani na novembrovej schôdzi nepovie, kto za koho hlasoval, ale je jasné, že v prípade schválenia Trnku za generálneho prokurátora bude v prázdnej púšti nad obeťou stáť s dymiacou hlavňou iba Mikuláš Dzurinda a nikto mu neuverí, že je nevinný. Preto je logická otázka - prečo to Janiš urobil? Prečo (prefíkane/naivne...) odkryl perfídnu hru Smeru a SDKÚ? Lebo sa nestal predsedom poslaneckého klubu SDKÚ a urýchlil spor Radičovej s Dzurindom ešte pred snemom SDKÚ-DS, alebo postupuje v intenciách jednej línie detektívneho žánru, kde na prvý pohľad zjavný páchateľ je na druhý pohľad zbavený obvinenia (a pritom na to, že je skutočným vinníkom, príde len Hercule Poirot?).

V tomto momente sa dostávame do iného kľúčového bodu súčasnej politickej situácie - do skutočnej mocenskej pozície Ivety Radičovej v rámci koalície a v rámci SDKÚ-DS. Teda kto v tandeme Radičová - Dzurinda nosí nohavice a kto kuchynskú zásteru (feministky možno odpustia).
Podľa všetkého sa zdá, že súčasná šesťkoalícia (SDKÚ + SaS + KDH + Most + OKS + OĽ) je vlastne sedemkoalíciou, lebo SDKÚ sú v parlamente dve - jedna väčšia Dzurindova a druhá menšia Radičovej. V členskej základni a vo verejnosti sú zrejme pomery iné, kde Dzurinda ťahá za kratší koniec povrazu, ale tam, kde sa rozhoduje o moci, je lídrom a vlastne skutočným premiérom Dzurinda. Presne to pomenúva Robert Fico, keď hovorí o slabej premiérke.
Post slabej premiérky by pritom nebol na škodu, keby bola aj predsedníčkou strany a táto „slabosť" by bola prejavom jemnej sily (soft power) - schopnosti argumentovania, racionálnej komunikácie a dôsledného trvania na hodnotách, ktoré spôsobili, že Fico bol v júnových voľbách porazený. Teda trvania na transparentnosti, odmietaní korupcie a klientelizmu, na zásade padni komu padni, na vyčistení stola od káuz z minulosti. Teda na tom, čo robí z Radičovej silnú hráčku, ktorú nemožno bagatelizovať, lebo má za sebou väčšinu politickej strany a verejnosti. Ak však Radičová príde o tieto silné stránky a bude ustavične lavírovať a ustupovať aj tam, kde skutočne nemusí, sú jej dni v politike zrátané a odíde s hanbou v čase, keď sa za ňu nikto nebude ochotný postaviť, aj keby jej konečne došlo, že súboju s Dzurindom sa nevyhne.

Náznaky Radičovej vzdoru v kauze Trnka sú zreteľné a nedá sa nevidieť, že v spore o generálneho prokurátora stojí inde ako Dzurinda - lebo nie je na zotrvaní Trnku tak motivovaná ako Dzurinda s Ficom. Či to vyústi aj do súboja o post predsedu na sneme SDKÚ, je veľmi nepravdepodobné - zrejme to Radičová nemá pripravené tak, aby na sneme mali väčšinu jej priaznivci, na to je Dzurinda príliš veľký profesionál, aby to dopustil. A Radičová priveľmi nekonfrontačná politička.
Na novembrovej schôdzi pôjde teda o veľa - o Trnku, o financovanie Smeru a SDKÚ, o určenie lídra medzi Radičovou a Dzurindom a fakticky aj o krátkodobú budúcnosť Slovenska. Lebo s Trnkom sa vracia Fico a najhoršia minulosť lídra pravice.



Čítajte viac: http://robertkotian.blog.sme.sk/c/245065/Radicovej-olovena-gula.html#ixzz14Q9SKytg