Prvej skupine totiž radia mnohí - politici, volebné tímy, médiá, (ne)závislé osobnosti, blogeri, na tomto blogu napríklad tu a tu. Medzi množstvom viac či menej priamočiarych rád sa však nájdu aj sofistikovanejšie, až zábavné, ako napríklad na tomto blogu. Čiže o túto približne polovicu občanov je postarané, len si dobre vybrať.
Nevoličov v tomto blogu ponechávam bokom, hoci ak sú medzi nimi takí, ktorí nevolia iba či najmä preto, lebo si myslia, že aj tak sú všetci politici rovnakí a svoje predvolebné sľuby aj tak nesplnia, mohli by sa na tomto mieste prizastaviť.
Cieľom tohto textu je vyhnúť sa povolebným depresiám, ktoré, priznajme, postihli množstvo voličov vytriezvených povolebnou realitou, keď sa nedočkali druhého Švajčiarska či dvojnásobných platov, alebo keď s údivom zistili, že sociálny štát je tu len pre pána premiéra a jemu naklonené skupinky sponzorov. Mohlo by sa síce zdať, že ak už raz človek volil, sklamaniu sa nemôže vyhnúť, nie je to celkom tak - len sa treba k volebnému rozhodnutiu postaviť inak ako je zvykom.
Najprv je načim zúžiť celkovú ponuku osemnástich strán na užšiu skupinku viac či menej prijateľných subjektov - napríklad na trojičku Smer-SD, SDĽ, ZRS, ak ste človekom s ľavicovou orientáciou. Prípadne Smer-SD.ĽS-HZDS a SNS,ak ste spokojný s tým, čo tu dnes máme. Prípadne na dvojičky SNS a ĽS - Naše Slovensko, či SMK a Most - Híd,ak je pre vás národ(nostná menšina) prioritou najvyššou. Prípadne na trojicu SDKÚ-DS, KDH, SaS, ak máte tejto vlády plné zuby a myslíte si, že táto trojica je porovnateľnou alternatívou nielen podľa posledných volebných prieskumov MVK či Focusu.
Ak sa neviete rozhodnúť od oka či od srdca, ktorá skupinka viac-menej saturuje vaše predstavy o budúcej vládnej zostave, pomôžte si voličomerom denníka Pravda, ktorý vám ukáže, ku akým stranám máte z hľadiska názorov najbližšie (funguje to, len poradie strán ma trošku prekvapilo, v podstate však vyhovuje môjmu povolebnému bedekru).
Máte teda zoznam troch - piatich strán, ktoré z hľadiska politického programu majú k vašim názorom najbližšie, a stojíte za plentou. Z ponuky osemnástich volebných subjektov vyradíte trinásť - pätnásť strán, na zvyšných troch - piatich (ne)zakrúžkujete preferenčné mená kandidujúcich politikov, zložíte ich na rozmer, ktorý sa zmestí do obálky, zamiešate ich a do obálky vložíte jeden z nich, netušiac, kandidátku akej strany vkladáte do obálky. Ostatné vhodíte do koša bez toho, aby ste sa pozreli, ktoré to sú. Takto ste si zaistili, že volíte jednu zo strán, ku ktorej máte blízko, ale neviete, ktorú.
Sekundárne potom platí, že nech už po voľbách ktorákoľvek z vami preferovaných strán vyvedie niečo, že by ste ich najradšej zabili, môžete sa utešovať tým, že sa možno nedostala do vašej obálky. Pre svoje duševné zdravie ste urobili maximum.