Toľko správy agentúr AFP/AP a SITA - kým prejdem ďalej, skúsme si zopakovať, čo sa udialo za posledných dvanásť dní. Lebo niekoľkodňová pápežova misia v Nemecku priniesla viacero pozoruhodných konštatovaní - a to nielen na adresu islamského náboženstva.

8. septembra, Vatikán - Pápež Benedikt XVI. varoval katolíckych politikov, aby sa nenechali zviesť prieskumami verejnej mienky a sociálnymi trendmi a nezačali podporovať praktiky ako umelé prerušenie tehotenstva či „pochabosť" homosexuálnych manželstiev.
9. septembra, Vatikán - Pápež Benedikt XVI. krátko po 14. hodine odletel z rímskeho letiska Ciampino do Nemecka.
9. septembra, Mníchov - Pápež Benedikt XVI. po vystúpení z lietadla vyzval Nemcov, aby sa aktívne zapájali do úsilia uplatňovať zásady kresťanskej viery.
10. septembra, Mníchov - Pápež Benedikt XVI. varoval pred tým, aby viera moderných spoločností vo vedu a technológiu neviedla k ignorovaniu božieho odkazu. Ako uviedol, cieľom jeho cesty je nielen oživenie spomienok, ale i zastaviť odchod veriacich z katolíckej cirkvi.
10. septembra, Mníchov - Neznámi vandali poškodili rodný dom pápeža Benedikta XVI.
11. septembra, Altötting - Pápež Benedikt XVI. na druhej omši asi 60-tisícom pútnikov odkázal, aby vytvorili pre Boha viac miesta „vo svete, vo svojich životoch a nechali ho vkročiť do svojho času a aktivít".
12. septembra, Regensburg - Pápež Benedikt XVI. zdôraznil počas omše pod šírym nebom pred približne 250-tisíc veriacimi nevyhnutnosť viery aj v modernom svete a odsúdil ateizmus ako cestu omylov. Pápež taktiež povedal, že moderný ateizmus vznikol zo strachu z Boha. Taktiež pranieroval „životu nebezpečné ochorenia náboženstva" a „ničenie obrazu Boha nenávisťou a fanatizmom".
12. septembra, Regensburg - Po obedňajšej prestávke na univerzite v Regensburgu predniesol prednášku Viera, rozum, univerzita - spomienky a reflexie. V čisto akademickej prednáške nabádal bývalý profesor dogmatiky na dialóg kultúr a náboženstev (úžasná agentúrna správa vzhľadom na to, čo sa z nej neskôr vykľulo, nie? - pozn. rk).

Celý text pápežovej prednášky už bol zverejnený viackrát (http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=94850), na tomto mieste odcitujem iba kritizovanú pasáž:
„V siedmom kole tohto rozhovoru, vydanom profesorom Khourym, sa cisár dostáva k rozprávaniu o téme džihádu (svätej vojny). Cisár určite vedel, že v súre 2, 256 je napísané: Žiaden nátlak vo veciach viery - je to jedna zo starších súr z obdobia, v ktorom bol sám Mohamed ešte bezmocný a ohrozený. Ale cisár prirodzene poznal aj nariadenia o svätej vojne, zapísané v Koráne, ktoré vznikli neskôr. Bez toho, aby sa púšťal do podrobností, akými bolo napr. rozdielne zaobchádzanie s „vlastníkmi Písma" a „neveriacimi", obracia sa ohromujúco príkrym spôsobom na svojho partnera v rozhovore s centrálnou otázkou o vzťahu medzi náboženstvom a násilím. Hovorí: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohammed a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom." Cisár potom obšírne zdôvodňuje, prečo je šírenie viery násilím nezmyselné. Je v rozpore s podstatou Boha a podstatou duše. „Boh nemá záľubu v krvi, a nekonať rozumne odporuje podstate Boha. Viera je plodom duše, nie tela. Kto chce teda niekoho priviesť k viere, potrebuje schopnosť byť dobrým rečníkom a správne uvažovať, ale nie násilie a hrozby ... Na to, aby sme presvedčili rozumnú dušu, nepotrebujeme silnú ruku ani nástroje, ktorými možno udrieť, ani nijaké iné z prostriedkov, ktorými možno niekomu pohroziť smrťou..."

13. septembra, Regensburg - Pápež Benedikt XVI. navštívil hrob svojich rodičov a sestry.
14. septembra, Šrínagar - Polícia v indickom Kašmíre zhabala noviny, ktoré zverejnili vyjadrenia pápeža Benedikta XVI. pochopené ako ostrá kritiku islamu a džihádu.
14. septembra, Berlín - Predseda združenia moslimov v Nemecku Aiman Mazyek reagoval na výroky pápeža Benedikta XVI. a nechápal jeho slová ako označenie islamu za násilné náboženstvo. Katolícka cirkev by však vzhľadom na krvavé kapitoly vo svojich dejinách mala byť zdržanlivejšia pri kritike extrémizmu v iných náboženstvách, povedal Mazyek pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
14. septembra, Ankara - Najvyšší turecký duchovný Ali Bardakoglu uviedol, že pápež Benedikt XVI. by sa mal ospravedlniť za svoje výroky o islame a mal by zvážiť tohtoročnú plánovanú návštevu Turecka.
14. septembra, Vatikán - Hovorca Vatikánu Federico Lombardi povedal, že si nemyslí, že utorkové pápežove slová boli mienené ako ostrá kritika islamu. Podľa Lombardiho pápež iba hovorí, že v prípade násilnej interpretácie viery sme v rozpore s povahou boha a povahou duše. Hovorca Vatikánu Lombardini dodal, že pápež tým neinterpretoval islam ako „niečo násilné".
15. septembra, Islamabád - Pakistanský parlament vyzval pápeža Benedikta XVI., aby vzal späť svoje kontroverzné vyhlásenia o islame, ktoré spájajú toto náboženstvo s násilím: „Ponižujúce poznámky pápeža o filozofii džihádu a proroka Mohameda zranili city celého moslimského sveta a predstavujú nebezpečenstvo šírenia horkosti medzi náboženstvami."
15. septembra, Bejrút, Teherán, Káhira, Damask, Rabat, Naí Dillí - Vysokí duchovní predstavitelia moslimského sveta odsúdili vyjadrenia pápeža Benedikta XVI. na adresu islamu, ktoré odzneli počas jeho návštevy v nemeckom Regensburgu. Najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi v tejto súvislosti vyzvali, aby sa moslimom osobne ospravedlnil. Podľa niektorých islamských predstaviteľov by mali moslimské krajiny pohroziť zrušením kontaktov s Vatikánom. Vplyvný iránsky duchovný Ahmad Chatámí povedal, že „je poľutovaniahodné, že duchovný vodca kresťanov vie tak málo o islame a nehanebne sa o ňom vyjadruje". Moslimské bratstvo, najväčšie zoskupenie politických islamistov arabského sveta, vyzvalo pápeža na ospravedlnenie a apelovalo na vlády moslimských krajín, aby prerušili vzťahov s Vatikánom, ak tak neurobí. V moslimskom svete sa začali demonštrácie a násilnosti.
16. septembra, New York - Vplyvný americký denník New York Times vyzval pápeža Benedikta XVI., aby sa ospravedlnil za výroky, ktoré noviny označujú za „tragické a nebezpečné". „Svet pozorne počúva vyhlásenia každého pápeža. Je tragické a nebezpečné, keď pápež šíri bolesť, či už zámerne alebo nechtiac. Mal by ponúknuť hlboké a presvedčivé ospravedlnenie, aby ukázal, že slová môžu byť aj liečivé."

Stručný sumár od 16. septembra

Od pôvodne nevinne vnímanej pápežovej prednášky na pôde univerzity v Regensburgu sa toho udialo nemálo - islamský svet reagoval prevažne búrlivo, Benedikt XVI. sa snažil minimalizovať následky svojich slov a na Západe sa tiež objavujú kontroverzné postoje k papežovým slovám.

Násilné akcie: Viacero kostolov na Západnom brehu sa stalo terčom islamistických útokov, na kostole gréckej ortodoxnej cirkvi v Gaze spôsobilo niekoľko výbuchov menšie škody, v somálskom hlavnom meste Mogadišo neznámi ozbrojenci zastrelili staršiu taliansku mníšku (ale súvislosť so slovami pápeža nie je jednoznačná), pred protestantským kostolom v Ankare strieľal 29-ročný Turek. Demonštrácie a pálenie papežových portrétov nebudeme počítať.

Vyjadrenia Benedikta XVI.: Ku svojej prednáške zaujal Benedikt XVI. vysvetľujúce či ospravedlňujúce stanovisko viackrát. V sobotu 16. septembra štátny sekretár Vatikánu kardinál Tarcisio Teutone povedal, že „pápež nesmierne ľutuje, že niektoré časti jeho prejavu zneli urážlivo pre moslimských veriacich a boli interpretované spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho zámerom". O deň neskôr sám Benedikt XVI. v prejave k pútnikom vo svojom letnom sídle Castel Candolfo povedal, že hluboko ľutuje reakcie na poznámky o islame a zdôraznil, že sporná veta, ktorá podľa moslimov na celom svete spojila islam s násilím, bola len citátom stredovekého cisára a nevyjadruje jeho osobný názor. Benedikt XVI. tiež vysvetlil, že jeho reč mala byť pozvaním na úprimný dialóg. V utorok 19. septembra Benedikt XVI. vo svojom vyhlásení vyzval na vzájomné rešpektovanie náboženského vierovyznania a odsúdil zavraždenie talianskej mníšky: „Jeho svätosť dôrazne odsudzuje každú formu násilia, ale zároveň dúfa, že krv preliata u vernej stúpenkyni Božieho slova sa stane semienkom viery pri budovaní skutočného bratstva medzi ľuďmi za vzájomného rešpektovania náboženských vierovyznaní." A v stredu 20. septembra pred tisícami pútnikov vo Vatikáne povedal, že hnev moslimov v súvislosti s jeho slovami je „nešťastným nedorozumením" a zopakoval, že tie konfliktné pasáže prejavu nepredstavujú jeho osobný názor.

Reakcie na pápežove stanoviská boli rozličné - a to dokonca aj v samotnom islamskom svete. Napríklad Ajmal Masroor z Islamskej spoločnosti v Británii ocenil skutočnosť, že pápež uznal svoju chybu. Malajský premiér Abdullah Ahmad Badali na pôde OSN poznamenal, že „vyjadrenie ľútosti pápeža Benedikta XVI. nad vlastnými slovami, v ktorých spojil islam a násilie a ktoré vyvolali hnev moslimov na celom svete, je prijateľné. Hlava katolíckej cirkvi by sa však v budúcnosti mala vyvarovať komentárov voči moslimom". Niekoľko dní pred tým Malajzia považovala ľútosť Benedikta XVI. za nedostatočnú. Aj podľa pakistanského vyslanca pri OSN v Ženeve Masúda Chána moslimské krajiny „upokojilo, že pápež vyjadril ľútosť a dištancoval sa od textu, ktorý bol urážlivý". Svetoví lídri Západu sa postavili na pápežovu stranu, hoci v rozličnej miere akcentovali jeho nie veľmi šťastné formulácie - A. Merkelová, V. Putin, G. Bush. Nečakane jednoznačné bolo vyhlásenie hovorcu Európskej komisie Johannesa Laitenbergera: „Komisia si myslí, že akákoľvek reakcia musí byť založená na tom, čo sa skutočne povedalo a nie na tom, čo sa vytrhlo z kontextu. Neprimerané reakcie rovnajúce sa odmietaniu slobody prejavu sú neprijateľné, pretože sloboda prejavu je základným kameňom EÚ." (Sú zrejme situácie, kedy aj plastelína tvrdne.)
Ale najväčším prekvapením bol postoj iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý v pondelok 18. septembra (počas návštevy Venezuely) vyhlásil, že si váži pápeža Benedikta XVI.: „Pokiaľ ide o problematiku pápežových vyjadrení, rešpektujeme pápeža a všetkých, ktorí majú záujem o mier a spravodlivosť."

Je úplne logické, že v moslimskom svete prevládli negatívne reakcie a vôbec nebola núdza o vyhrážky (trefné, hoci pre jemnejšiu dušu možno nepríjemné boli postrehy na stránkach Neviditelného psa - Vatikán se omluvil, že to papež tak nemyslel. Papež to tak nemyslel, avšak muslimové ano. Protože se zachovali přesně podle slov dávného císaře... Na důkaz, že muslimové nešíří víru mečem, začali Palestinci vypalovat křesťanské kostely).
Egyptská opozičná skupina moslimské bratstvo však uviedla, že vyhlásenie Vatikánu je nedostatočné a podľa nej sa pápež stále neospravedlnil moslimom. Somálsky radikálny duchovný šejk Abubukar Hassan Malin dokonca vyzval moslimov, aby pápeža prenasledovali, ako niekedy spisovateľa Salmana Rushdieho: „Každého, kto urazí proroka Mohameda, by mal najbližší moslim zabiť." Ozbrojenci z irackého zoskupenia Džais al-Mudžahedín pohrozili prostredníctvom internetu útokmi na Vatikán a Rím: „Prisaháme, že zničíme križiakov v srdci Ríma, Vatikán postihne útok a váš pápež to oľutuje." hovorí sa okrem iného vo vyhlásení skupiny. Mahmud Ašúr, bývalý zástupca káhirskej mešity Al-Azhar, ktorá sa považuje za najvplyvnejšiu sunnitskú organizáciu, televízii al-Arabija po vystúpení hlavy katolíckej cirkvi povedal: „Nestačí to. Mal sa ospravedlniť, pretože urazil moslimskú vieru. Musí sa ospravedlniť úprimne a povedať, že urobil chybu." Al-Kájda v Iraku v pondelok na svojej webovej stránke uviedla, že bude viesť svätú vojnu, dokiaľ nebude Západ porazený: „Služobníkovi kríža (pápežovi) odkazujeme: čakaj na porážku... Nevercom a tyranom hovoríme: čakajte, čo vás postihne. Pokračujeme v našom džiháde." Šéf svetového zväzu sunnitských učencov Jussúf al-Karadáví počas obľúbenej náboženskej relácie na katarskej televíznej stanici al-Džazíra vyzval veriacich, aby sa nasledujúci piatok zúčastnili na pokojných demonštráciách proti pápežovi v rámci Dňa pokojného hnevu. Iracký parlament odmietol v utorok vysvetlenie pápeža Benedikta XVI., čo mal na mysli svojimi vyjadreniami o náboženskom učení proroka Mohameda. Parlament označil vysvetlenie za nejednoznačné a žiada „jasné ospravedlnenie". „Jasné ospravedlnenie" žiada od pápeža aj najvyšší moslimský duchovný na palestínskom území, jeruzalemský mufti Muhammad Husajn. Vyzval síce Palestínčanov, aby prestali útočiť na kostoly, zároveň ale žiadal pápeža, aby prevzal zodpovednosť za búrku hnevu medzi moslimami.

Ako ďalej?

V priebehu niekoľkých dní teda Joseph Ratzinger, ktorý zrejme ešte nie vždy celkom doceňuje, že sa stal Benediktom XVI. a čo tento status so sebou prináša, zaútočil na homosexuálov, stúpencov interrupcií, vedcov a ateistov a narazil, až keď sa terčom jeho úvah stali islamisti a využívanie násilia pri presadzovaní náboženských cieľov (zrejme hneď v úvode konca treba poznamenať, že celá prednáška vnímaná komplexne nasvedčuje, že jeden citát vytrhnutý z kontextu je skôr vítanou zámienkou pre islamistov ako cielenou urážkou jedného zo svetových náboženstiev).

Ak by sme vychádzali iba zo spomínaného citátu, je zjavné, že pápež citoval slová byzantského cisára Manuela II. Palaeloga spred niekoľkých storočí, ktoré sám označil za „ohromujúco príkre" - čiže ak pápež vo svojich neskorších reakciách poukazuje na vytrhnutie z kontextu, stojí na pevnej pôde.

Tiež mu možno bezvýhradne veriť, že je mu ľúto, aké reakcie v islamskom svete onen citát spôsobil.

Rovnako je Benedikt XVI. presvedčivý, ak tvrdí, že niektoré časti jeho prejavu boli interpretované spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho zámerom - len šialenec by mohol mať v úmysle provokovať islamský svet takýmto tvrdením - tobôž v súčasnej medzinárodnej situácii a s prihliadnutím na osud kresťanských misií či ostrovčekov vo svete prevažne islamskom.

Menej istá pôda je pod Benediktovými nohami pri vyhlásení, že sporná veta nevyjadruje pápežov osobný názor. Iste, vidieť do hlavy Benedikta XVI. nemáme šancu, rovnako sa nedá ani len špekulovať, že by onen citát v doslovnej podobe mohol byť skutočne tým, čo si pápež myslí o islame - lebo takéhoto zjednodušenia nemôže byť myseľ Josepha Ratzingera schopná.

Na čom sa však dá trvať, a čo zrejme nemusí byť špekuláciou, je odmietanie násilia pri presadzovaní náboženskej viery a cisárovo/Benediktovo uvažovanie o vzťahu rozumu, násilia a viery: „Boh nemá záľubu v krvi, a nekonať rozumne odporuje podstate Boha. Viera je plodom duše, nie tela. Kto chce teda niekoho priviesť k viere, potrebuje schopnosť byť dobrým rečníkom a správne uvažovať, ale nie násilie a hrozby ... Na to, aby sme presvedčili rozumnú dušu, nepotrebujeme silnú ruku ani nástroje, ktorými možno udrieť, ani nijaké iné z prostriedkov, ktorými možno niekomu pohroziť smrťou..." Toto môže byť stanovisko, s ktorým by sa mohla stotožniť väčšina ľudí akejkoľvek viery - otázkou však zostáva, či toto stanovisko môže byť aj stanoviskom absolútnej či aspoň dominantnej väčšiny moslimov - pri dôslednom pridržiavaní sa textu Koránu. Problém či jeden z problémov je v tom, že v Koráne sa nachádzajú pasáže mierumilovné aj agresívne (a spomína ich aj Benedikt XVI. vo svojej prednáške) - a nebude žiadnym objavom konštatovanie, že text Koránu výrazne odzrkadľoval momentálne politické a mocenské postavenie Mohameda a optimalizáciu jeho postupov - preto sa v jednom a tom istom texte nachádza aj súra o žiadnom nátlaku v mene viery, aj presvedčenie o šírení islamu mečom a o nie celkom príjemnom zaobchádzaní s neveriacimi - teda s tými, ktorí majú problém stotožniť sa s postojom, že „Alah je veľký. Niet boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom". Akých je napokon ešte stále väčšina obyvateľov zemegule.

Tento spor o niekoľko viet v Benediktovej prednáške je však nielen sporom o vieru a o používanie rozumu alebo násilia pri šírení svojej viery - pre západnú civilizáciu je aj sporom o slobodu prejavu, akokoľvek sa môže zdať značnej časti moslimov pápežova prednáška o niečom inom, dokonca bytostne urážlivom. Môžeme sa teda prieť o to, či bola prednáška Benedikta XVI. premyslene vystavaná a domyslená aj či až do dôsledkov, či nemohol svoj zámer dosiahnuť aj bez onoho kontroverzného citátu (a to teda určite mohol), ale po oboznámení sa s celým textom je zjavné, že pápežovým zámerom nebolo útočiť na islam - hoci odmietanie násilných spôsobov šírenia viery v jeho texte jednoznačne prítomné sú. Ale prieť sa o to, či dokonca upierať pápežovi právo uvažovať podobným spôsobom podlamuje základy západnej civilizácie.

Pointy

I. Katolícky pápež nie je mojou šálkou kávy, ale veľmi rád by som si prečítal fundovanú kritiku jeho regensburskej prednášky z pera niektorej islamskej duchovnej autority.

II. Oveľa radšej ako pozoroval, ako mnohí islamisti násilím protestujú proti obvineniam zo šírenia islamskej viery násilím.

III. Na druhej strane - dosť ťažko sa mi hľadajú odlišnosti medzi džihádom a napríklad „demokratizáciou" Iraku americkými a spojeneckými vojskami - aj s ich ideologickou preprípravou.