Choď na obsah Choď na menu
 


Čo také je to, vojín Kefalín, principiálne stanovisko?

1. 11. 2010

Kým prejdem ďalej, pripomeňme si niekoľko objektívnych skutočností.
Koaličná dohoda a spôsob voľby
1. Podľa agentúry SITA pravidlá o podávaní návrhov na voľbu generálneho prokurátora schválili poslanci NR SR 9. septembra. Súčasnému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa končí 1. februára 2011 sedemročné funkčné obdobie. Voľba kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora je tajná. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Navrhnutý na vymenovanie je kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (v extrémnom prípade stačí teda 39 hlasov). Ak bolo na post generálneho prokurátora navrhnutých viac kandidátov a ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba. Do tej postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Opakovaná voľba sa môže vykonať na tej istej schôdzi NR SR. Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
2. Podľa všeobecných a záverečných ustanovení koaličnej dohody medzi SDKÚ-DS, stranou  SaS, KDH a stranou Most - Híd sa „zmluvné strany zaväzujú, že budú svoje návrhy v NR SR presadzovať spolu s koaličnými partnermi. Ak sa niektorý z koaličných partnerov vo vážnej veci a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov koalície podľa bodu 5". A čo hovorí spomínaný bod 5? „Koaličný partner je oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade, ak dôjde k hrubému porušeniu jeho práv a záväzkov voči nemu, ktoré vyplývajú z koaličnej dohody, a ktoré sa nepodarilo vyriešiť do 30 dní ani na zasadnutí Koaličnej rady".

Je to len zdrap papiera?
Predpokladajme teda, že koaličná dohoda schválená a podpísaná 23. júna 2010, ešte nie je zdrapom papiera. Logickým následkom spoločného hlasovania časti poslaneckého klubu SDKÚ-DS s poslancami Smeru a SNS, proti vôli ostatných troch členov koalície, ktorú dali najavo viackrát a upozornili dokonca aj na možnosť rozkladu koalície, môže byť teda vystúpenie koaličnej strany zo súčasnej koalície - čo je, samozrejme, extrémny a teda dosť nepravdepodobný variant, s čím zrejme dzurindovci úplne pragmaticky počítajú.
Faktom však je, že takéto závažné porušenie koaličnej dohody bude podľa všetkého znamenať oslabenie jednotnosti koalície a nedá sa celkom odhadnúť, aké následky toto porušenie základného koaličného dokumentu bude mať. Že sa to prejaví pri schvaľovaní či presadzovaní iných zákonov, je viac ako pravdepodobné. Čo napríklad zabráni tomu, aby sa časť koalície spojila s opozíciou pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a presadila do Miklošovej predstavy viacero "sociálne zameraných" opatrení? Alebo aby iné strany nepodporili zlúčenie STV a SRo, aby zasiahli do zákona o štátnom občianstve alebo do jazykového zákona, aby podporili smerácky zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií, nepodporili zákony o súdnej rade či justičných čakateľoch...?
Pri takýchto ohrozeniach budúceho vládnutia je úplne namieste otázka, z akých dôvodov sa stavia Mikuláš Dzurinda a jeho krídlo proti ostatným koaličným stranám a vlastnej predsedníčke vlády? Navyše v situácii, kedy Iveta Radičová úplne bezprecedentne a v doteraz nevídanej miere zdôrazňovala svoje zásadné odmietanie osoby Dobroslava Trnku a  jednoznačne viackrát zopakovala, že ak bude Trnka zvolený, zaujme k tomuto aktu principiálne stanovisko.
Nemôže to byť skalopevné presvedčenie o tom, že práve a jedine Dobroslav Trnka je ten pravý a jediný generálny prokurátor, ktorý môže zabezpečiť, že priority tejto koalície, ktorými sa Iveta Radičová na augustovej schôdzi uchádzalo o dôveru parlamentu, a záväzky z programového vyhlásenia vlády v oblasti boja s korupciou a kriminalitou, budú splnené. Veď mnohí poslanci SDKÚ-DS ešte ani dnes nevedia, za koho by mali hlasovať a čakajú na utorkové rokovanie Koaličnej rady a poslaneckého klubu, kde sa „dozvedia", prečo by mali podporiť Trnku. Pritom predsedníčka vlády favorizuje Mišíkovú alebo Hrivnáka a za Hrivnáka sa otvorene vyjadrili aj poslankyňa Dubovcová a poslanec Beblavý.
Úplne namieste je teda otázka, čo je pravým dôvodom pre  poslancov SDKÚ-DS zahlasovať za Trnku, ak ich od toho kroku neodstraší ani  ohrozenie koaličného vládnutia či zatiaľ neznámy principiálny krok Ivety Radičovej. Podľa môjho osobného úsudku tým dôvodom môže byť len niečo porovnateľné s vierou/istotou/prísľubom, že vyšetrovanie financovania SDKÚ-DS bude pokračovať doterajším tempom a smerom (pomaly a dopreč). Alebo niečo ešte horšie, čo si momentálne neviem predstaviť.

Ako sa bude hlasovať?
V stredu sa teda dozvieme, ako sa rozhodol poslanecký klub SDKÚ-DS a či bude za generálneho prokurátora zvolený Dobroslav Trnka.
V extrémnom prípade môže byť Trnka zvolený iba hlasmi opozície - ak totiž za neho zahlasuje 71 opozičných poslancov Smeru-SD a SNS a hlasovania sa zúčastní iba 141 poslancov (napríklad preto, že deväť koaličných poslancov bude z rozličných dôvodov chýbať alebo bojkotovať hlasovanie), je vymaľované.
Ak však bude hlasovať viac ako 142 poslancov, môže byť Trnka zvolený iba vďaka tomu, že niekto z koalície bude hlasovať s opozíciou (v rozpore so záväzkami z koaličnej zmluvy). A nech by to už bol ktokoľvek, podozrivý je klub SDKÚ-DS, z ktorého sa toto podozrenie nebude dať odstrániť. Ani nejakými rečičkami o zlyhaní napríklad poslancov za SaS, ktorí vyslovene nešťastne začínajú špekulovať, ako sa k tomuto hlasovaniu postaviť (napriek tomu, že už dali svoj hlas za nomináciu Mišíkovej).
Na tomto mieste treba spomenúť zábavné reči ministra zahraničných vecí o tom, že poslanci majú hlasovať slobodne a zodpovedne a že do toho, kto bude budúcim generálnym prokurátorom, nemá poslancom čo hovoriť ani strana, ani vláda. Na jednej strane je to pravda - poslanci podľa ústavy „sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi" - čo však v extrémnom prípade znamená anarchiu a neschopnosť vládnuť. Zábavnosť Mikuláša Dzurindu spočíva napríklad v tom, že svojou minulosťou toto dnešné presvedčenie vôbec nepotvrdzuje, skôr naopak, a nemusím spomínať iba kauzu skupinka a likvidáciu Ivana Šimka, ale napríklad aj dovládnutie jeho menšinovej vlády v roku 2006 iba s pomocou dvoch prestúpivších (lízovaných) poslancov z klubu HZDS.

A čo potom?
Situácia po tom, ak bude zvolený za generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, ponúka veľa alternatív, rozhodujúce však bude, ako bude vyzerať to principiálne stanovisko Ivety Radičovej.
Dnes len náznakom, viac v stredu.
PS1. Nemusí urobiť nič, nájde si dôvod, prečo má zostať v čele vlády a uchádzať sa o post podpredsedníčky SDKÚ - že tým sklame všetkých, ktorí ešte veria v jej akýsi morálny kredit, je jasné a postupne sa tak sama odlifruje na okraj politického života. A keď bude situácia (o pol roka, o rok?) aj pre ňu neúnosná a vstúpi do otvoreného súboja s Mikulášom Dzurindom, nebude už disponovať takou podporou verejnosti a členskej základne ako dnes.
PS1a. Ak bude pokračovať v doterajšom lavírovaní, kde len veľmi zdržanlivo dáva najavo svoj nesúhlas s krokmi predsedu strany, môže sa uspokojiť s tým, že bude principiálne trvať na vypracovaní a schválení zákona o prokuratúre, ktorým obmedzí možnosti (staro)nového generálneho prokurátora zasahovať do vyšetrovania politicky citlivých káuz a bude trvať na tom, aby sa došetrili prinajmenej kauzy financovania SDKÚ a Smeru. Nehovoriac o tom, že situácia na diskusiu o systéme prokuratúry je už zrelá bez ohľadu na to, kto bude v jej čele.
PS2. Razantnejším krokom je odstúpenie z postu predsedníčky vlády, čo so sebou prináša demisiu vlády a zostavenie novej na čele s novým predsedom vlády. Či za to stojí Trnka, je otázne - ak by však bol poslanecký klub SDKÚ postavený aj pred túto možnosť, možno by zvažovali viacerí. Ak by sa Radičová vrátila do NR SR, alebo odišla z politiky úplne či niekam inam, určite by to malo dopad na preferencie SDKÚ-DS a možno by sa v SDKÚ začala diskusia o tom, či je pre stranu únosné, aby v jej čele zostal Dzurinda.
PS3. Môže navrhnúť Ivanovi Gašparovičovi odvolanie ministra zahraničných vecí (© ivan štulajter). A potom sa budú diať veci.

PS4. Môže ju na sobotňajšom sneme niekto navrhnúť na predsedníčku SDKÚ-DS. Ak to prehrá, odíde do parlamentu, lebo vládnuť bez podpory strany sa nedá.

Inak, povedzme si otvorene - ak v stredu poslanci Smeru, SNS a SDKÚ zvolia Dobroslava Trnku a ak v sobotu na sneme SDKÚ-DS sa bude Radičová uchádzať o post podpredsedníčky strany a medzi stredou a sobotou neurobí nič, čo by zatriaslo politickou scénou (prinajmenej stranou SDKÚ-DS), načo je taký hovorca vlády?



Čítajte viac: http://robertkotian.blog.sme.sk/c/246146/Co-take-je-to-vojin-Kefalin-principialne-stanovisko.html#ixzz14Q9ggHvi