Choď na obsah Choď na menu
 


Keď si to Janka rozdáva s Ivetkou

14. 9. 2009
 

Na otázku jedného denníka, či má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat, odpovedala Iveta Radičová, že „rozhodnutie dať život je vysoko intímna záležitosť. Dôverujem našim ženám, že sa správajú zodpovedne a rozhodujú na základe vnútorných hodnôt, svedomia a viery. Pre takéto zodpovedné rozhodovanie musíme sprístupniť čo najviac kvalifikovaných informácií, možných alternatívnych riešení a pomoci. A zároveň zjednodušiť proces adopcií a umiestňovanie detí do náhradných rodín“.
Táto odpoveď a Radičovej hlasovanie pri zákone o interrupciách spôsobili, že v radoch katolíckych kňazov sa rozbehla petičná akcia proti podpore Ivety Radičovej zo strany KDH. Nie celkom uváženú odmietavú reakciu Ivety Radičovej na túto aktivitu, ktorá kňazom odkázala, že si musia uvedomiť, že zasahujú do predvolebnej kampane, využili politici KDS na atakovanie spoločnej kandidátky opozície skutočnosťou, že na webovej stránke podporujúcej Ivetu Radičovú je aj meno Jána Krstiteľa Balázsa. Vladimír Palko neváhal pritvrdiť slovami, že sa „ukazuje, že liberáli uznávajú právo kňaza verejne podporiť prezidentského kandidáta, ale len v prípade, že kandidát je liberál. Ak kňaz podporí kresťana, strhne sa mediálne cunami“. (Nechajme teraz bokom, že mediálne cunami nespustili kresťanskodemokratickí politici, keď katolícka cirkev atakovala Jána Krstiteľa Balásza a Mira Kocúra za ich kritické názory na adresu arcibiskupa Sokola a súčasné slová Vladimíra Palka, že „KDS bude naďalej brániť právo všetkých občanov na slobodné prejavenie politického názoru“, sú z tohto aspektu až úsmevné. Žeby konzervatívci uznávali právo kňaza verejne prejaviť názor na arcibiskupa Sokola, ale len v prípade, že je kladný. Ak je však kritický, prestáva byť kňazom?)
Pri Janke Tutkovej je však aj Vladimír Palko iba v pozícii zakladajúceho člena Radičovej fanklubu – nasledujúci text preto radšej odcitujem z agentúry SITA:
„Riaditeľka Centra pre bioetickú reformu Jana Tutková upozornila, že katolícky klérus nemá podporovať politikov, ktorí sú zástancami legalizácie umelých potratov, pričom sa skrývajú za kresťanstvo. „Nedávno významný vatikánsky predstaviteľ prefekt Apoštolskej Signatúry, najvyššieho súdu Katolíckej cirkvi, arcibiskup Raymond Leo Burke jasne vysvetlil, že biskup, kňaz alebo mimoriadny rozdávateľ svätého prijímania má odmietnuť takej osobe podať sviatosť Eucharistie, pokiaľ verejne nezmení svoj postoj," povedala Tutková.
CBR preto víta list bratislavských kňazov, ktorý konfrontuje politikov KDH a verejne sa k nemu pripája. „Prezidentská kandidátka Radičová ani netuší, o čom je kresťanský princíp solidarity, keď je proti právnej ochrane života najslabších členov spoločnosti. Je trápne, ako ju podporuje predseda KDH, ktorý ju pred septembrovým hlasovaním o zrušení potratového zákona žiadal, aby sa zdržala hlasovania. Iveta Radičová ako jedna z iba 33 poslancov hlasovala proti zrušeniu komunistického potratového zákona. KDH nechce vidieť Radičovej komunistické postoje," vyhlásila Tutková. Podľa Tutkovej scestnými katolíkmi sú všetci "kresťanskí" kandidáti na prezidenta SR okrem Františka Mikloška, ktorý ako jediný je zásadne proti legalizácii potratov i homosexuálnych partnerstiev. „Komunistickí kandidáti sa aspoň netvária na kresťanov a ostávajú verní svojej potratovej ideológii, zodpovednej za najväčšiu genocídu v dejinách," zdôraznila Jana Tutková.“
Vráťme sa však domov – to, že KDH podporuje Ivetu Radičovú so zaťatými zubami, vidia takmer všetci – treba však otvorene priznať, že táto podpora bola viac-menej vynútená a stala sa prejavom „vyšších politických záujmov“, ako je nejaká sloboda politického názoru. Viditeľnou proradičovskou výnimkou vnútri KDH je iba podpredseda Daniel Lipšic, ktorý však svoje nasadenie za opozičnú kandidátku celkom marketingovo nezvládol a stáva sa čoraz černejšou ovcou v kresťanskodemokratickom košiari. Vynútenosť politickej podpory sa celkom nepreniesla medzi radových sympatizantov KDH a podľa viacerých prieskumov majú medzi nimi vyššiu podporu ako Radičová nielen František Mikloško, ale aj Ivan Gašparovič. Pritom členom KDH/KDS a ich sympatizantom nemožno nič vyčítať – jednoducho takto vidia volebnú dilemu a voliť inteligentnú sebavedomú blondínu (s patinou liberalizmu) sa v patriarchálnych kruhoch veľmi nenosí. Ak však v slovenských katolíckych pomeroch neboli schopné politické strany alebo petičné združenia vygenerovať zo svojich radov silného protikandidáta voči liberálke Radičovej či exkomunistovi a exmečiarovcovi Gašparovičovi, zostáva im iba takáto líščia kampaň o kyslom hrozne.
Kazateľskú pozíciu kresťanských demokratov či konzervatívcov však do istej miery limituje aj skutočnosť, že postoj k interrupciám do značnej miery neodzrkadľuje rozvrstvenie spoločnosti na základe vierovyznania - kým napríklad k rímskokatolíckej cirkvi sa v sčítaní v roku 2001 hlásilo takmer 69 percent obyvateľstva, k evanjelikom necelých sedem a bez vyznania bolo trinásť percent občanov SR, podľa prieskumu ÚVVM pri Štatistickom úrade SR z marca 2001 by „o umelom prerušení tehotenstva mala rozhodovať výlučne žena. Uviedlo to 64 percent opýtaných, kým 21 percent je proti interrupciám s výnimkou vážnych dôvodov a 11 percent je zásadne proti nim. Štyri percentá respondentov sa nevedeli k tejto otázke vyjadriť“.
A keďže podľa všetkého sa v prvom kole nerozhodne (myšlienku Ivana Gašparoviča, že v prvom kole stačí nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov, si snáď neosvojí aj Ústavný súd, kde by takáto interpretácia volebných čísel určite skončila), bude sa v konečnom dôsledku o hlave štátu najpravdepodobnejšie rozhodovať v kole druhom.
Kto však čo len trošku vidí za roh, musí si byť vedomý aj tej skutočnosti – a teraz sa vraciam úplne na úvod – že na rovnakú otázku, či má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat, Ivan Gašparovič odpovedal takto: „Je to morálna stránka tejto zložitej otázky. Naša legislatíva to pri splnení zákonných podmienok umožňuje, najmä ak je ohrozený život matky.“ Nájsť rozdiel v otázke interrupcií medzi Radičovou a Gašparovičom si žiada mimoriadne citlivé nástroje.
A potom budú mať naši konzervatívci na výber – liberálka alebo komunista? Lebo nevoliť liberálku znamená voliť komunistu, nevoliť komunistu znamená voliť liberálku. Tretia možnosť – vzhľadom na chýbajúcu relevantnú alternatívu kresťanskodemokratického kandidáta - nejestvuje.