How, how, povedal ísky vlkodav a zavesil
00353 1 814 1133, ťukal pazúrom pravej prednej labky po telefónnom aparáte Bagír, kríženec vlčiaka, ridgebacka a vyžle, vycvičený na vyhľadávanie výbušnín na popradskom letisku, a pomáhal si pritom vyplazeným jazykom. Ťukol ešte na hlasitý odposluch a trpezlivo čakal (samozrejme, psi vedia telefonovať a tí najschopnejší aj držať telefónne slúchadlo v labkách, ale robia to len vo výnimočných situáciách, lebo to má negatívny dopad na sebavedomie ľudí, policajtov zvlášť. A ak ste si doteraz mysleli, že rýchla voľba na mobiloch bola vymyslená preto, aby sa mohli malé deti jednoducho dovolať rodičom, ste na omyle, pravou príčinou je uľahčenie telefonovania psom – viac pozri na www.nokiankaupunki.fi).
How, how, conas tá tú, ako sa máš, ozval sa konečne zo slúchadla Odin, sedemročný írsky vlkodav, strážny pes dublinskej letiskovej polície.
Hav, hav, ujde to, práve mám prestávku, tak si tu vylizujem, pochválil sa Bagír, ale keďže vedel, že situácia je vážna, prešiel ihneď k veci. Máme prúser.
Dáiríre, vážne?, začudoval sa Odin. Zasa ste poslali drogy do Pekingu?
Ty o tom vieš? Veď to malo zostať utajené, neskrýval prekvapenie Bagír a poškrabal sa ľavou labkou za ľavým uchom.
Samozrejme, všetky policajné psy o tom vedia, povedal Odin. Hneď na druhý deň nám to oznámil Ja Ru, ten čínsky šar pej. Ako sa vám mohlo stať, že ste poslali do Číny vzorku heroínu?
To všetko zavinila Malvína, oblizol sa Bagír, lebo práve o dva týždne sa mala začať hárať.
Malvína? Tá, čo si mi poslal faxom jej fotku s pozadím Lomnického štítu?
Iste, odvrkol Bagír. Naštval ju jeden turista, lebo jej stúpil na labku a na pazúriky je ona veľmi citlivá. Tak si jednoducho vzorku v jeho kufri nevšimla. Ten turista sa síce potom k pašovaniu priznal, lebo po 24 hodinách v čínskom väzení sa prizná každý, ale keď naši zavolali do Pekingu, že išlo iba o výcvik psov a unikla im jedna vzorka, dohodli sa, že Číňania budú mlčať o našom ostrom výcviku a naši zasa o čínskych vypočúvacích metódach...
A prečo vlastne voláš, spýtal sa Odin a znechutene si odhryzol zo žemle so šunkou, lebo aj írski policajti odliehali predstavám rakúskeho seriálu o komisárovi Rexovi a on by si už rád dal aj obyčajnú bravčovú kosť.
Aaaale, zasa sme mali ostrý výcvik s hexogénom a jednu vzorku sme vám omylom poslali. Jednoducho profesionálna chyba psovoda, aká sa stáva bežne na všetkých letiskách...
Na všetkých letiskách? Aj na našom? Chceš ma naštvať? Odinovo pobúrenie z telefónneho slúchadla bolo priam hmatateľné.
No tak dobre, nie na všetkých, žehlil situáciu Bagír, lebo na psovodovi mu naozaj záležalo a prosebne zakňučal. Môžete to zastaviť, kým si z nás bude strieľať aj Al-Džazíra a budeme na posmech celému svetu?
A vy ste ju nenašli? čudoval sa Odin už o poznanie miernejšie.
Samozrejme, že našli, nie sme blbí, vyťahoval sa Bagír, ale práve vtedy, keď som ju označil, odvolali psovoda k inému lietadlu a mne sa skončila smena, tak sa na to v tom momente zabudlo.
A kde je tá výbušnina, začal Odin konečne pracovať.
Ešte v lietadle, v Dubline má prílet až o 14.20. To by ste mali stihnúť. Je v zadnej časti čierneho ruksaku, pod popruhom, nemôžete sa pomýliť, čierny ruksak je tam len jeden, tešil sa Bagír, že tú chybu sa im nakoniec podarí zažehnať..
A ty už máš voľno? My robíme trojhodinové smeny, ako to, že mi môžeš tak rýchlo telefonovať?
My máme smenu iba hodinu, povedal Bagír, potom si musíme oddýchnuť...
Hodinu? Iba hodinu? Ma podrž. Ako ste to dokázali? Odinov záujem bol takisto priam hmatateľný.
Jednoducho. Dohodli sme sa s ostatnými psami, že po prvej hodine výkonu si brutálne znížime efektívnosť vyhľadávania drog a výbušnín, a tak nám skrátili pracovný čas, vyťahoval sa Bagír, netušiac, čo touto informáciou spôsobí a ako sa tento fakt prejaví na efektívnosti vyhľadávania výbušnín u írskych kolegov.
Hmmm. Zamyslel sa Odin. To si najprv preberieme v odboroch, amhlaidh beannacht, tak dovidenia, how, how, povedal Odin, zavesil a Bagírovi nebolo celkom jasné, či situáciu uspokojivo vyriešil.
Lebo taká je skutočná pravda. Pokašlali to psi. Írski, ktorí v najnevhodnejšiu chvíľu začali štrajkovať za skrátený pracovný čas. A vie o tom už aj premiérov pes (na rozdiel od Tomanovej psa, ktorému to nepovedali, lebo odvtedy, ako kvôli nemu zasadala vláda, spyšnel, s nikým sa nebaví a potom mu chýbajú informácie).
Ale uznajte, môže s takýmto vysvetlením vystúpiť na tlačovke Robo Kaliňák?