Choď na obsah Choď na menu
 


Dokedy bude Robert Fico v Sobotných dialógoch porušovať zákon?

8. 8. 2008

 

 

Hneď v úvode treba napísať, že som dramaturgom relácie Slovenského rozhlasu Z prvej ruky, a preto všetky moje nasledujúce vety o rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu môžete vnímať ako zaujaté a neobjektívne.

Vráťme sa však najprv niekoľko rokov nazad. Po tom, ako bola v Slovenskej národnej rade prvýkrát vyslovená nedôvera premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, prejavil aj jeho nástupca Ján Čarnogurský záujem o to, aby sa podobne ako jeho predchodca mohol v Slovenskej televízii prihovárať národu v pravidelnom čase v piatok podvečer. Nový šéfredaktor spravodajstva Ján Füle však premiérovi Čarnogurskému odpovedal, že by to bolo porušením zákona a relácia bola zrušená. Ján Čarnogurský toto rozhodnutie rešpektoval. Napokon, podľa vtedy platného zákona o STV (§ 4, ods. 2) bola „Slovenská televízia povinná dať k dispozícii potrebný vysielací čas štátnym orgánom pre výzvy v krízových situáciách a pre iné dôležité oznámenia určené verejnosti“. Dá rozum, že krízové situácie sa nedejú pravidelne každý piatok večer, aby bol premiér v STV vždy v piatok večer v súlade so zákonom - teda dal to rozum obom Jánom. Aj Fülemu, aj Čarnogurskému.

Potom však vyhralo voľby HZDS a premiérom sa opäť stal Vladimír Mečiar a chcel sa vrátiť k svojim obľúbeným večerníčkom - šéfredaktor spravodajstva Ján Füle ho však do relácie nechcel pustiť, lebo si ctil zákon. A tak bol najprv odvolaný riaditeľ STV Marián Kleis a ten nový direktor už vedel, ako naložiť aj s Fülem aj s reláciou.

Neviem, kedy boli v Slovenskom rozhlase zavedené Sobotné dialógy - pamätám si však, že hosťom v nich býval aj Mikuláš Dzurinda, bez politického oponenta, sám som mu niekoľkokrát robil sparingpartnera a hoci to neboli príjemné diskusie, gúľať očami pri niektorých jeho výrokoch som mohol úplne slobodne. O tom, že bol v tejto relácii porušovaný zákon, sa nehovorilo, a ani mne to nenapadlo.

Teraz späť do prítomnosti.

Reláciu Z prvej ruky dramaturgujem od januára 2007 a za celý ten čas sa stalo iba niekoľkokrát, že sa mi nepodarilo zohnať zastúpenie dvoch alebo viacerých zainteresovaných strán (neraz však aj za cenu zmeny témy - len ten, kto to niekedy robil, vie aké nervy to prináša).

Najviac spomínaná relácia, pri ktorej už licenčná rada konštatovala porušenie zákona, sa týkala mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej programom bolo odvolávanie ministra Ľubomíra Jahnátka (za hlúpe reči o obchodovaní so zbraňami). Relácie sa zúčastnil poslanec SDKÚ Stanislav Janiš a šéfka aliancie Fair play Zuzana Wienk - samozrejme,  pozývali sme aj zástupcov MH a Smeru, ale hovorca MH Braňo Zvara mi povedal, že ide o starú vec a na túto aktivitu opozície nemajú dôvod reagovať, odmietavo reagovala aj hovorkyňa strany Smer. Napriek tomu sme reláciu 10. apríla 2007 odvysielali - z viacerých dôvodov. Ignorovať mimoriadnu schôdzu NR SR by zrejme bolo takisto porušením zákona o Slovenskom rozhlase a nechceli sme sa dostať do situácie, kedy budú personálne obsadenie relácie určovať politici, to môžeme rovno skončiť.

Podobne aj 14. marca 2007 sme mali do relácie venovanej Schengenu a vízam do USA pozvaného ministra vnútra Roberta Kaliňáka a bývalého ministra vnútra Jána Pada - opozičný poslanec však účasť pred reláciou odriekol. Napriek tomu sme reláciu odvysielali, aby si politici nezvykali, že nám budú určovať obsadenie relácie, lebo v opačnom prípade... ale to som už písal pri inom ministrovi. Ako si bystrý čitateľ určite všimol, táto relácia sa nestala podnetom pre licenčnú radu. A licenčná rada nekonala ani sama od seba.

Pikantná však bola najmä relácia 16. januára 2008, kedy sme sa venovali téme poslaneckej imunity - keďže hlavné línie sporu o obmedzenie poslaneckej imunity sa viedli vnútri koalície, pozval som do relácie iba koaličných poslancov - R. Pučíka za SNS, K. Tóthovú za ĽS-HZDS a M. Mamojku za Smer - SD. Ako si bystrý čitateľ už všimol, žiadny podnet na licenčnú radu pre „nevyváženosť“ tejto relácie neprišiel - s čím som počítal. Rovnako aj s tým, že až bude treba, tak tento prípad vytiahnem. Čo robím teraz. Aby bolo každému jasné, čo je licenčná rada zač a v koho drese kope.

A po tomto úvode krátky záver - o relácii Z prvej ruky, odvysielanej 15. februára 2008, Rada pre vysielanie a retransmisiu konštatovala, že Slovenský rozhlas v nej nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo dostal sankciu - upozornenie na porušenie zákona č. 308/2000 (zdanlivo je to smiešny trest, ale dve porušenia zákona sú dôvodom na to, aby rozhlasová rada mohla hlasovať o odvolaní riaditeľky SRo - a to je to, o čo tu ide, vážení).

Bizarné boli niektoré konštatovania v zdôvodnení - podľa licenčnej rady síce hostia (komentátori Dag Daniš z Pravdy a Ivan Štulajter zo Sme a ľavicový politológ Eduard Chmelár) „predstavovali svojou politickou orientáciou širšie názorové spektrum", avšak názory, ktoré prezentovali, „vyzneli jednoznačne v neprospech vlády, strany Smer a premiéra Fica“. Zvlášť rozkošná z hľadiska jej politickej budúcnosti je formulácia, že „uvedené tvrdenia (päť od Chmelára, po jednom od Daniša a Štulajtera - spočítal rk) vyznievali voči vláde, jej politickej činnosti a predstaviteľom negatívne. Tvrdenia jednotlivých prizvaných politických komentátorov boli prezentáciou ich subjektívnych postojov a v tomto prípade, s prihliadnutím na závažnosť odprezentovaných obvinení, neboli v žiadnom smere na prospech plurality a vyváženosti sprostredkovaných informácií a celkovo, najmä bez sprostredkovania relevantnej reakcie dotknutých strán, pôsobili zavádzajúco“.

(Celé vyjadrenie Rady pre vysielanie a retransmisiu si treba prečítať - stojí za to - v závere príspevku - pozn. rk.)

Naďalej považujem rozhodnutie licenčnej rady za neprofesionálne, schizofrenické, normalizačné, pokúšajúce sa zaviesť do verejnoprávneho rozhlasu cenzúru (ktorá je zakázaná).

Naďalej sa nazdávam, že v relácii Z prvej ruky sme neporušili žiadny zákon a som presvedčený, že objektívny súd nemôže akceptovať takéto argumenty licenčnej rady. Rovnako som však presvedčený a ponúkam na diskusiu, že ak licenčná rada takto rozhodla o jednej relácii, nemôže rozhodnúť inak o relácii druhej, ktorá dokonca, z hľadiska jej argumentov, oveľa vážnejšie porušuje spomínaný zákon. Ak totiž len pre potreby nasledujúceho sumáru akceptujem výhrady licenčnej rady voči relácii Z prvej ruky z 15. februára 2008, akého vážneho porušenia zákona sa PRAVIDELNE dopúšťa predseda vlády v relácii Sobotné dialógy, kde dokonca nie je ani zabezpečené „politickou orientáciou širšie názorové spektrum“? Samozrejme, dodajúc, že akúže to majú možnosť na premiérove negatívne tvrdenia reagovať napríklad opoziční politici, dôchodkové správcovské spoločnosti, zahraniční investori, novinárske prostitútky? Akým spôsobom sú vyvážené premiérom sprostredkované informácie a odprezentované obvinenia a ako je sprostredkovaná relevantná reakcia dotknutých strán?

Zdá sa, že licenčná rada sa vo svojej snahe vyhovieť predsedovi vlády chytila do pasce. Ak má brať sama seba vážne, aj svoje výhrady voči relácii Z prvej ruky z 15. februára 2008, musí prinajmenej rovnako vážne porušenie zákona konštatovať aj pri Sobotných dialógoch. Iná možnosť nejestvuje.

A Slovenský rozhlas potom môže reagovať dvojako - buď reláciu zruší a premiér prestane vymývať mozgy občanom Slovenska, alebo bude v Sobotných dialógoch partnerom predsedu vlády predseda niektorej z opozičných strán.

Fakticky nič lepšie pre verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu licenčná rada ani nemohla urobiť - že sa tak stalo pre jej hlúposť, je sekundárne. Ale že vás predseda vlády nepochváli, chlapci a dievčatá, o tom nepochybujem.