Anna Belousovová klame alebo si už nepamätá?
22058100
Spor o Andreja Hlinku medzi politikmi SNS a KDH priniesol aj prvé falošné tóny - ak teda odhliadneme od trápnosti priživovať sa na imidži a povesti jedného z popredných slovenských politikov 20.storočia. Anna Belousovová totiž v nedeľnej relácii TA3 V politike o. i. povedala aj toto: "Viete, pán Palko, ale keď chcete konfrontáciu, tak budeme ju mať. Ja si pamätám aj časy, keď napríklad pána Čarnogurského ľudia doslova vypískali a nedovolili mu práve v Černovej na veľkom mnohotisícovom zhromaždení to bola vtedy, deväťdesiate roky bolo obdobie eufórie národnej, nedovolili mu tam vystúpiť. No skúste si nejako kajúcne položiť otázku, prečo mu to ten národ, ktorý tam bol, nedovolil? A to neboli jeden-dvaja ľudia, to... ja si to pamätám. Ja som tam vtedy bola nie ako vrcholový politik, ale vtedy ako radový a taký malinký člen Slovenskej národnej strany. Také boli nálady proti KDH, prečo asi? Preto, že tiež ste boli proti štátnosti."
Na tej istej akcii som totiž bol aj ja ako novinár denníka Smena a rád by som dopovedal, čo pani Belousovová zamlčala, prípadne čo si už nepamätá - na futbalovom štadióne v Černovej sa konalo veľké zhromaždenie na pamiatku Andreja Hlinku a je pravdou, že jedným z hostí bol aj vtedajší predseda vlády Ján Čarnogurský, je pravdou, že drvivá väčšina zhromaždených dávala najavo svoju nespokojnosť s vtedajšou politickou činnosťou Jána Čarnogurského, je pravdou aj to, že chvíľami situácia vyzerala tak, že rozvášnený dav na Jána Čarnogurského a jeho sprievod sediaci na futbalovej tribúne zaútočí, ale je pravdou aj to, že neskôr na otázky novinárov po tomto zhromaždení v priestoroch futbalového štadióna vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner povedal, že v dave bolo oveľa viac príslušníkov tajnej služby a polície, ako si bolo možné predstaviť...
Ale nie preto o tom píšem. Počas konania tohto zhromaždenia sa Ján Čarnogurský a jeho sprievod premiestnili na javisko, kde sa odohrával kultúrny program a keď sa chcel Ján Čarnogurský prihovoriť zúčastneným, dlho mu to nedovolili, pískali a kričali na neho. Čarnogurský však vytrval a potom zúčastneným povedal, že tu nie je prvýkrát, že sem chodil od polovice 80. rokov, keď si Andreja Hlinku pripomínalo len niekoľko jednotlivcov, ale že Černovú nenavštívil v roku 1989, lebo bol v tom čase vo väzení - ako jeden z tzv. bratislavskej päťky. Krikľúni v dave postupne tíchli a keď sa ich Ján Čarnogurský spýtal, kde boli v tom čase oni, zmĺkli a nechali ho dohovoriť.
Čo bolo treba pripomenúť aj teraz, lebo mýtov o slovenskom národe a jeho ceste k samostatnosti je skutočne už veľa a netreba k nim pridávať ďalšie.